Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  kultúra  téma
kategórie:  

Veľvyslanectvo Ruskej federácie v ČR odsúdilo vandalský čin voči pomníku maršala Koneva

8
reakcií
152
prečítaní
Tému 22. augusta 2019, 22:51 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   22. 8. 2019, 22:51 avatar
Velvyslanectví Ruské federace v ČR odsoudilo vandalský čin vůči pomníku maršála Koněva
CC BY-SA 3.0 / Hynek Moravec / Embassy of Russian Federation in Prague, Czechia
ČR 22:44 22.08.2019

Velvyslanectví Ruské federace v ČR ve čtvrtek rozhodně odsoudilo akt vandalismu spáchaný v noci z 21. na 22. srpna 2019 vůči pomníku maršála I. S. Koněva, jenž je umístěn v městské části Praha 6 na náměstí Interbrigády.

Neznámí pachatelé napsali na podstavci pomníku červeným sprejem „Ne krvavému maršálovi, nezapomeneme“ a datum „1968“. V roce 1968 přišla do Československa vojska SSSR a dalších čtyř socialistických států s cílem potlačení společensko-politických a ekonomických reforem v zemi. Ve středu 21. srpna si účastníci masových manifestací v mnoha českých zemích připomněli 51.výročí těchto událostí.
Pomník maršála Koněva v Praze
© Sputnik / Alexei Danichev
„Hrad nutí Čechy svým jednáním brát do rukou barvy.“ Radnice braní vandaly, kteří znesvětili sochu Koněva

Podle slov zástupce pražské policie Jana Daňka již bylo zahájeno vyšetřování případu, viníci budou potrestáni odnětím svobody až na jeden rok.

„Barbarský čin uráží památku tisíců vojáků a důstojníků Rudé armády padlých na území České republiky v bojích proti nacistickým okupantům za osvobození Prahy (vždyť právě proto byl postaven pomník). Útoky na pomník jsou znesvěcením i památky obětí holocaustu, neboť právě vojska 1. ukrajinského frontu a jejich velitel Ivan Stěpanovič Koněv se zapsali do dějin jako osvoboditelé (v roce 1945) smutně proslulých nacistických ,továren na smrt’ Osvětim a Terezín,“ uvádí se v komentáři ruského velvyslanectví.

Podle názoru ruských diplomatů činy podobné události v noci na 22. srpna nezapadají do elementárních norem civilizovaného chování.

„Vzhledem k datu incidentu je zřejmé, že byl vyprovokován vedením městské části Praha 6, které umístilo u pomníku takzvané ,vysvětlující tabulky‘, jež obsahují ničím nepotvrzené spekulace na téma účasti maršála Koněva na přípravě vpádu vojsk zemí Varšavské smlouvy do Československa v roce 1968,“ uvádí se dále v komentáři ruského velvyslanectví.

Velvyslanectví RF v ČR vyjadřuje své rozhořčení vyvolané prohlášením vedení městské části Praha 6, že městské úřady nehodlají uvést pomník do náležitého stavu, a zdůrazňuje, že v České republice obecně s úctou uchovávají památku na hrdiny, kteří osvobodili Československo.

„K útoku vandalů došlo na pozadí přijatého pod smyšlenou záminkou rozhodnutí Magistrátu hlavního města Prahy o tom, že pamětní deska věnovaná osvobození města v roce 1945 jednotkami 1. ukrajinského frontu pod velením maršála Koněva nebude vrácena na své původní místo na Staroměstské radnici v centru hlavního města České republiky. Pražské vedení svým jednáním přímo přispívá k vytlačení z paměti českého národa pravdy o osvobozovací misi Rudé armády během druhé světové války, o tom, kdo ve skutečnosti osvobodil Československo a zachránil Prahu před zničením,“ uvádí se v komentáři ruského velvyslanectví.

Velvyslanectví Ruské federace v ČR požádalo o oficiální reakci české strany v souvislosti se zneuctěním pomníku a také s prohlášením vedení městské části Praha 6, které fakticky solidarizuje s vandaly a prohlásilo, že odmítá uvést pomník do patřičného stavu a hodlá ho přemístit na území Velvyslanectví Ruské federace (příslušná nóta byla zaslána Ministerstvu zahraničních věcí České republiky).

„Očekáváme, že česká strana provede důkladné vyšetřování a potrestá viníky. Vycházíme z toho, že budou přijata nezbytná opatření k zabránění opakování podobných incidentů v budoucnosti (předchozí vandalské činy vůči pomníkům osvoboditelů Prahy zůstaly nepotrestány). Počítáme s pochopením a aktivní podporou české veřejnosti,“ zdůrazňuje velvyslanectví.


2.
označiť príspevok

gabriel pb
   23. 8. 2019, 17:24 avatar
vedeli ste o tom, že celý tento film "videoklip" je presná kópia o dejinách mimozemšťanov, všetko čo sa v tom filme stalo, sa stalo aj mimozemšťanom, oni nám z rôznych dôvodov programujú život, ukazujú nám mimozemský kolobeh života

Aerosmith - I Don't Want to Miss a Thing (Official Music Video)
http://www.youtube.com/watch?v=JkK8g6FMEXE Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Osvietený muž
   23. 8. 2019, 22:32 avatar
Velvyslanectvo by malo súdruha koneva naložiť na auto a éodviest si tohoto ožrana do Moskvy . Absolutne neschopný idiot a masový vrah


4.
označiť príspevok

-era- muž
   23. 8. 2019, 22:58 avatar
Veď napíš požiadavku na to veľvyslanectvo. Možno ťa poslúchnu


5.
označiť príspevok

Kasafran
   23. 8. 2019, 23:04 avatar
(3) Osvietený,
vieš o tom, že taký nápad s takým želaním môže skutočne vzniknúť len a len v retardovanom, zdrogovanom a zalkoholizovanom softvére homoidného sionfašistického robota Tvojho dávno výbehového typu...?


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   23. 8. 2019, 23:07 avatar
Odpratať toho bolšana a masoveho vraha a do zberu snim


7.
označiť príspevok

Milanôčko muž
   23. 8. 2019, 23:11 avatar
Píšeš o Kiskovi ?
Súhlasí Kasafran


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   23. 8. 2019, 23:13 avatar
Osloboditeľ aj okupant: Maršal Konev vynikal ambíciami, ale tiež bezohľadnosťou

Jeden z hlavných vojenských vodcov druhej svetovej vojny, ruský maršal Ivan Stepanovič Konev, sa narodil pred 120 rokmi.

„Buď Karpaty prejdeme, alebo na nich padneme.“ Žiadna iná veta necharakterizuje Ivana Stepanoviča Koneva lepšie. V roku 1970 dostal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR, za zásluhy pri oslobodení. Nikto však nepovedal, o ktoré oslobodení išlo - či o to z roku 1945, alebo o „oslobodenie“ z augusta 1968.

Rozporuplnejší vojvodca v porážke hitlerovského Nemecka hádam neexistuje. Chlapec z roľníckej rodiny a sezónny drevár sa vypracoval na víťazného maršala Sovietskeho zväzu, bez toho, aby počas druhej svetovej vojny jedinýkrát vystrelil z pušky.

Konev bol medzi sovietskymi maršalmi kuriózny aj tým, že neprežil ani jediný deň vo frontových zákopoch prvej svetovej vojny. Aj v občianskej vojne, ktorá nasledovala, sa venoval kariére politruka a najmä čistkám v Červenej armáde.

Český historik Jiří Fidler v Konevovom životopise Osloboditeľ usudzuje, že chýbajúca skúsenosť zo smrtiaceho prostredia zákopov priviedla Koneva k úplnej necitlivosti voči utrpeniu a stratám podriadených vojakov.

Aj podľa ďalšieho historika Zdenka Vališa maršal vynikal veľkými ambíciami, ale tiež bezohľadnosťou. „Mal o pätinu vyššie straty než Žukov, o tretinu vyššie než Rokossovskij a o celú polovicu než Malinovskij,“ porovnával. Pod Konevovým velením padlo asi 700-tisíc vojakov a ďalších bezmála 300-tisíc bolo zajatých. Väčšina sa nevrátila.

Československo nadvakrát

Najprv Konevove vojská oslobodzovali v roku 1944 Československo z východu, aby pomohli Slovenskému národnému povstaniu. Po dobytí Duklianskeho priesmyku pokračovali v útoku na Berlín už poľskými nížinami. O rok neskôr Konev prišiel s 1. ukrajinským frontom od Berlína - tentokrát na pomoc Pražskému povstaniu.

V oboch prípadoch hral maršal vabank: úspech znamenal slávu a hlavne priazeň sovietskeho diktátora Stalina. Pri bojoch o Dukliansky priesmyk pritom Konev riskoval „iba“ more krvi vlastných ľudí. Za jediný mesiac padlo na Dukle približne 60-tisíc sovietskych vojakov a 2 400 československých. Wehrmacht stratil 11-tisíc mužov.

?Účastník bojov na Dukle, už zosnulý generálplukovník Miroslav Šmoldas, kedysi povedal, že operácia v horách, akou bola tá na Dukle, si vyžaduje aspoň tridsaťdňovú prípravu kvôli prieskumu, špeciálnemu výcviku i vytvoreniu zásob munície, techniky a proviantu.

„Maršal Konev žiadal aspoň desať dní, Stalin mu dal iba päť. Je to to isté, ako keď dáte krajčírovi namiesto dvoch dní iba dve hodiny. Nejako to sako spichne, bude však podľa toho vyzerať. Práve tak maršal Konev karpatsko-dukliansku operáciu doslova spichol a ona tak aj vyzerala a podľa toho dopadla.“

Český veterán bol svedkom, ako Konev vydal rozkaz. Potom vraj chvíľu mlčal a tresol ceruzku o mapu. „To bude ale pekný bordel!“ zaklial. Šmoldas spomínal aj na to, ako velitelia museli piatykrát dobýjať jednu z hôr, a pritom sa nič nemenilo: „Ak vás po neúspechu neposilní delostrelectvo ani pechota a vy nezmeníte ani manéver, tak to nemá nádej na úspech, potom je to stupídnosť a straty na životoch sú obrovské.“

S neveľkými obeťami dorazil Konev naopak do Prahy. Tentoraz predviedol fantastický výkon, keď sa mu podarilo bleskovo preniknúť do hlbokého tyla ešte neporazeného wehrmachtu a zavčas rána 9. mája 1945 sa objaviť v Prahe.

Deň predtým však povstalecké vedenie uzavrelo s nemeckým velením dohodu, ktorá bola faktickou nemeckou kapituláciou. Nemci zložili zbrane a začali s odchodom do amerického zajatia v západných Čechách. Česko-nemecká dohoda o zastavení bojov podľa historika Fidlera zľahčovala význam sovietskej operácie, a preto musela byť neskôr zabudnutá a jej českí signatári boli perzekvovaní.

Na piedestál oslobodenia Prahy vystúpil jediný človek, maršal osloboditeľ Ivan Stepanovič Konev. Za oslobodenie Prahy sa nad Moskvou rozliehali slávnostné delostrelecké salvy spojené s oslavami konca vojny. A Konev dostal už druhú Zlatú hviezdu hrdinu ZSSR i vytúžený Rad víťazstva.

Skúsenosti z čistiek

Až po roku 1989 vyšlo najavo, že už v máji 1945 odvliekla sovietska tajná služba z Prahy a jej okolia s tichým súhlasom Koneva tisíc československých občanov ruskej národnosti, ktorí odišli do exilu po boľševickom prevrate v roku 1917.

Medzi nimi aj Sergeja Vojcechovského, jedného z najschopnejších a najtalentovanejších československých generálov. Na zozname najhľadanejších osôb sovietskej tajnej služby sa ocitol preto, že ešte ako cársky dôstojník tvrdo potláčal jednotky boľševikov. Vojcechovský zahynul na Sibíri v roku 1951. Celkovo bolo z
Československa do gulago odvlečených 10-tisíc ľudí. Na veľmi opatrné protesty československých úradov Konev nereagoval.

Podozrievavého diktátora Stalina si Konev podľa historika Vališa získaval mimoriadnou osobnou oddanosťou. Napriek tomu ho chcel Stalin po napadnutí Sovietskeho zväzu, keď maršal neúspešne velil Západnému frontu, zlikvidovať. Upustil od toho až po intervencii maršala Žukova. V jeho pozostalosti sa našiel úryvok z pamätí, ktorý z knihy vyškrtla cenzúra. „Treba povedať, že až do bitky pri Kursku Konev velil vojskám zle, a bol preto niekoľkokrát zbavený velenia frontu.“

Osobná Konevova oddanosť Stalinovi sa prejavovala aj v tom, že v priebehu bojov telefonoval diktátorovi a väčšinu zásluh pripisoval sebe. Po Stalinovej smrti sa navyše ukázalo, že Konev diktátorovi donášal na iných vplyvných veliteľov Červenej armády, na ktorých pre ich vojnové úspechy žiarlil. Udania začal písať už v roku 1937 a týkali sa aj maršalov Žukova či Vasilevského. Žukov však nakoniec Konevovi odpustil, hoci ten dvakrát prispel k jeho odvolaniu.

Keď Nikita Chruščov začal po smrti diktátora vyťahovať Stalinove zločiny, Konev naňho zaútočil. Bál sa, že Chruščovova kritika zmetie aj jeho. Chruščov však Konevovi ukázal balík listov, ktoré maršal písal o ostatných, a tým ho umlčal.

Osud maršala Koneva je zaujímavý aj tým, že ho sovietski vodcovia povolávali vždy, keď mali nejakú špinavú prácu. Bolo to tak v roku 1956, keď utopil v krvi maďarské povstanie. V roku 1961 bol pod ochranou Konevových vojsk postavený Berlínsky múr. A maršal maskoval svojou autoritou aj prípravy na okupáciu Československa o sedem rokov neskôr. Blahoželal síce Ludvíkovi Svobodovi k zvoleniu za prezidenta, ale zároveň mal v delegácii desiatky rozviedčikov, ktorí mapovali terén pre intervenciu.

Do Prahy si však o dva roky neskôr Konev pre titul hrdinu ČSSR neprišiel. „Možno išlo o šok z okupácie Československa. Rozčarovanie z intervencie priznávali aj ďalší penzionovaní maršali a generáli,“ povedal Fidler.

history.hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

Kasafran
   23. 8. 2019, 23:29 avatar
(8) Osvietený,
nože skús "triezvo" pouvažovať, ak máš ešte čím, o skutočnom priebehu a ukončení II. SV a postavení/úlohe maršala Koneva v nej. Na také hnojoviny typu "history.hnonline.sk" až taký ohľad a dôraz neber...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 03:09,  Selektívna pravda áno. To je, akoby fotograf fotil niekoho iba z jednej strany. *21
dnes, 00:35,  2 toto co uvadzas sú nevyhnutné potreby k životu a mali by setrit cas. stát vo fronte pri...
dnes, 00:30,  2 vsak cas sú peniaze, ktosi povedal, preto ludom prepína, lebo svoj cas merajú peniazmi.
dnes, 00:27,  Prílišné a úplne zbytočné premýšľanie, je známka toho, že naša myseľ je našim...
včera, 23:42,  To nedáva logiku. Skús vymyslieť niečo iné. :)
včera, 23:41,  Dúfam, že si aspoň platíš zdravotku, lebo z Kremeľského platu ruského trolla za šírenie...
včera, 23:32,  Nepozeraj do zrkadla uvidíš zlo :)
včera, 23:31,  Tak tak paranoidný blázon foton trpí projekciou :)
včera, 23:30,  Už toľko nepozeraj do toho zrkadla. :)
včera, 23:29,  A ešte seba vidíš aj v druhých naokolo. Nejako moc psych. nemocí naraz musí tvoj lekár...
včera, 23:29,  Tak tak si zlý :)
včera, 23:28,  Chorého magora fotona nejako často v blázinci púšťajú na internet :)
včera, 23:28,  Ja som nepísal 41. :)
včera, 23:27,  Dokonca na cajle ti ich menili. To už áno... :)
včera, 23:27,  Ano foton je plný zloby a nenávisti :)
včera, 23:26,  Stačí si prečítať tento tvoj príspevok a hneď je každému súdnemu človeku jasné, kto...
včera, 23:25,  Chorý paranoiku zasa ťa na cajle pustili na internet ? :)
včera, 23:24,  foton je špinavé prasa, preto stále klame, šíri zlobu... :)
včera, 23:24,  Bol si si vymeniť plienky? :)
včera, 23:23,  Vo fotonovej chorej hlave sa preháňa všeličo :)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Žena sa vydáva s nádejou, že manžela zmení. Ale on sa nemení.
Muž sa žení s nádejou, že sa žena nezmení. Ale ona sa mení.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(72 149 bytes in 0,387 seconds)