Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Poľská zmluva ala Ribentrop-Molotov

76
reakcií
145
prečítaní
Tému 28. novembra 2020, 18:12 založil hokejis.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:12 avatar
Dohodu akú podpísal ZSSR podpísali ešte predtým Poliaci v r. 1938 s Nemeckom.
V septembri 1938 bola podpísaná dohoda v Mníchove, ktorá znamenala koniec Československa.
Hneď na druhý deň po podpise Mníchovskej dohody Poľsko vydalo Československu ultimátum a súčasne s fašistickými vojskami Nemecka vtrhlo na územie Československa a obsadilo územia.
Poľsko nás napadlo spolu s fašistami v ten istý deň.
Sovietsky parlament oficiálne odsúdil podpis tejto dohody, no prečo tak neurobila ani jedna z radu ďalších európskych krajín, ktoré mali podpísané rovnaké dohody? Znamená to, že ich zmluvy s fašistami boli správne?

Poliaci nás okradli o našu zem, pozabíjali našich ľudí a nijaký náš politik ani nepípne.

Európsky parlament vyhlásil iba deň podpisu dohody Molotov-Ribbentrop za „Deň obetí stalinizmu a fašizmu“.
Prečo nehovoria o ostatných dohodách – vrátane poľskej – a intenzívnych rokovaní Angličanov s nacistami?


54.
označiť príspevok

0svietený muž
   28. 11. 2020, 19:21 avatar
Kratko po uzavreti nemecko-polskeho paktu v januari roku 1934.....
Při odjezdu ze Ženevy 28. září 1934 ministr zahraničí Polské republiky Beck prohlásil: „Polsko o své vůli prohlašuje, že od nynějška spojuje svůj osud s osudem Německa... Polská vláda se prohlašuje od nynějška za osvobozenou od jakýchkoliv závazků vůči Československu a připomíná svoje přání stanovit společnou hranici s Maďarskem.“[4] “

cs.m.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:24 avatar
Je toho málo: Hitler už pred Mníchovskou dohodou trval na "urovnaní vzťahov Prahy s Poľskom a Maďarskom“. V deň začatia konferencie 29. septembra odovzdal poľský veľvyslanec v Prahe Československej vláde ultimátum, v ktorom Varšava žiadala "vrátenie“ Tešínska, časti Spiša a Oravy a železničnej trate Čadca – Zwardoń poľskému štátu do 1. októbra 1938. Už na druhý deň začala poľská armáda obsadzovať územie s rozlohou asi 900 km2. sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


19.
označiť príspevok

kesha1
   28. 11. 2020, 18:49 avatar
Lemmy
Ešte ma napadlo , že možno byť stálo za pokus , nejak bezdomovcov v tvojom meste organizovať .
Samotný žobrajúci nedok?že veľa , ale viacerí ...?


22.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:50 avatar
Buď vzorom, začni.


27.
označiť príspevok

kesha1
   28. 11. 2020, 18:53 avatar
Nepohybujem sa v ich kruhoch .
Ak by som ich chcel zorganizovať , určite sa zomknu okolo fľašky páleného .
Stačí , aby vedeli kde ráno môžu dostať štamperlík a sú tam určite presne na čas .


3.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:27 avatar


4.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:32 avatar
Západ s Hitlerom o nás bez nás


5.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:37 avatar
hakovy SS ty vlastne schvaluješ zločiny nacizmu a komunizmu ???


25.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:52 avatar
Nie, to ty naivne brániš tieto zločiny, najmä ten, o ktorom je téma, a to, že nás napadlo Poľsko, zabralo životne dôležité územia, čím neskôr došlo k zániku Československa.


6.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:40 avatar
Fašista Edo je zasa sfetený ?


7.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:40 avatar
Za zmluvu Poliakov s Nemcami môže kto, komunisti alebo poľskí fašisti ?


8.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:41 avatar
Od podpisu diabolského paktu Ribbentrop-Molotov uplynulo 80 rokov

Koncom augusta 1939 vzrušila európsku verejnosť správa, že dvaja najobávanejší európski diktátori – Hitler a Stalin – uzavreli medzi sebou zmluvu o neútočení.
Hitler sa zriekol vývesného štítu antiboľševizmu, ktorý ho robil v demokratickom svete do istej ?miery akceptovateľným. A boľševický vodca zase upustil od antifašistickej línie, vďaka ktorej získaval od polovice 30. rokov, a najmä počas občianskej vojny v Španielsku, veľmi veľa prívržencov. Zo dňa na deň sa zo sovietskej tlače vytratila kritika Hitlera, nacistickej ideológie i politiky.

Nezostalo len pri tom. Na 18. zjazde komunistickej strany obvinil Stalin západné veľmoci, že chcú vyvolať vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom a zdôraznil, že nepripustí, aby ktokoľvek zatiahol Sovietsky zväz do vojny. Mimoriadne ostré slová adresoval francúzskym a britským novinárom.

Tvrdil, že úmyselne rozširujú zlovoľné chýry o údajných vojnových zámeroch Nemecka, len aby poštvali Sovietov proti Hitlerovi. Odkázal im, že to sa nikomu nepodarí, lebo „Sovietsky zväz nebude za nikoho vyberať horúce gaštany z ohňa“.

Nemecké ministerstvo zahraničia aj bez zvláštnych analýz pochopilo, čo Stalin naznačuje. Preložené do otvorenej reči to znamenalo, že ZSSR sa nebude miešať ?do nijakej vojny, ktorá by sa netýkala priamo jeho. Teda, že nepríde nikomu na pomoc, nech by sa ktokoľvek stal obeťou nemeckého útoku.

Stalinov prejav odznel ?10. marca 1939. O štyri dni neskôr bolo rozbité Československo, ďalšieho dňa nacistické Nemecko obsadilo Čechy a Moravu. A desať dní po ich okupácii vydal Hitler príkaz najvyššiemu veleniu armády, aby vypracovalo plán útoku proti Poľsku.

Priestor medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom sa tak odrazu dostal do centra veľmocenských záujmov. Veľká Británia konečne skončila s appeasementom a v posledný marcový deň roku 1939 poskytla Poľsku spolu ?s Francúzskom záruky, že mu príde v prípade nevyprovokovaného útoku na pomoc. Od tejto chvíle sa začala horúčkovitá diplomatická činnosť, ktorá dávala akú-takú nádej, že bude možné nemeckú agresiu zastaviť.

Stalin vyslal priaznivé signály na obe strany. Voči Nemecku urobil ústretové gesto tým, že odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí Maxima Litvinova, na ktorého hľadeli nacisti s nevôľou, lebo bol židovského pôvodu a ešte k tomu aj predstaviteľ línie kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však poveril svojho nového ministra zahraničných vecí Vjačeslava Molotova, aby sa obrátil na západné mocnosti s ponukou uzavrieť pakt o vzájomnej pomoci,?v ktorom by boli zafixované aj garancie a pomoc Poľsku a pobaltským republikám, teda Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Nemecký originál paktu Nemecka so Sovietskym zväzom aj s podpismi ministrov zahraničných vecí.

Zdroj: wikipedia.org
Začiatok rokovaní

V polovici apríla začali splnomocnenci všetkých troch veľmocí – Veľkej Británie, Francúzska a ZSSR – rokovať o podrobnostiach možnej zmluvy. Po celý čas však na oboch stranách prevládala nedôvera. Všetci sa chceli trojstrannou zmluvou zabezpečiť pred Nemeckom, ale zároveň sa nemienili na seba príliš viazať. Od začiatku bolo jasné, že táto diplomatická hra bude veľmi zdĺhavá. Pre Hitlera ?to bolo výhodné, mohol sa tak pokojne pripravovať na útok proti Poľsku.

Najprv preťahoval rokovania Stalin. Možno kalkuloval s tým, že anglicko-francúzske garancie Poľsku by mohli byť istou zárukou aj pre Sovietov. Bola to však riskantná špekulácia. Bolo treba rátať aj s takou možnosťou, že nacistické Nemecko zlomí poľskú obranu rýchlejšie, ako by západné mocnosti stihli prísť Poľsku na pomoc.

V takom prípade by už mal Hitler otvorenú cestu na východ, nič by mu nebránilo napadnúť ZSSR. Stalinova nedôvera voči Západu musela vyplývať aj z reflektovania toho, ako sa demokratické mocnosti chovali v prípade Mníchova, či v prípade občianskej vojny v Španielsku. Pokiaľ išlo o dodržiavanie medzinárodných záväzkov, vyzerali západné demokracie rovnako nedôveryhodne ako Nemecko, ibaže sa nechystali nikoho prepadnúť.

Ani britský premiér Arthur Neville Chamberlain sa neponáhľal s rokovaniami, lebo sa obával, že keď sa bude uzatvárať reťaz zmlúv okolo Nemecka, Hitler urýchli útok proti Poľsku skôr, než by sa reťaz uzavrela. Navyše robilo problémy aj samotné Poľsko.

Nechcelo dať súhlas k vstupu sovietskych vojsk na poľské územie, lebo sa obávalo nacistického útoku takisto ako sovietskej pomoci. Podobne reagovali pobaltské štáty, ktorých bezpečnosť mala byť tiež garantovaná. Tiež nevedeli, koho sa majú báť viac: Hitlera alebo Stalina.

Aj počas samotných rokovaní o protinemeckej spojeneckej zmluve bolo veľa nejasností a nezhôd. Angličania chceli, aby jej cieľom bolo zachovať daný stav. To znamenalo na jednej strane nedotknuteľnosť štátov, ktoré ešte boli samostatné, ale na druhej strane akceptáciu Hitlerovho „nového poriadku“ v strednej Európe, čím by sa zafixoval aj ?pre budúcnosť anšlus Rakúska, rozbitie Československa i okupácia Čiech. Sovieti si zase chceli vytvoriť priaznivé podmienky na to, aby mohli pohodlne rozšíriť prinajmenšom svoj vplyv na okolité štáty.

Rokovania sa nekonečne naťahovali. Všetkým bolo jasné, že niet veľa času, lebo nemecký tlak na Poľsko sa neustále stupňoval. V júni západní spojenci akceptovali takmer všetky Stalinove požiadavky. Súhlasili so zákazom separátneho mieru, aj s tým, že zmluva bude mať tajný protokol, v ktorom budú menovite uvedené všetky štáty stredovýchodnej Európy, ?ktorých by sa garancie týkali.

Kameňom úrazu sa však stala požiadavka Sovietskeho zväzu, aby v prípade „nepriamej agresie“ mohol obsadiť štáty, ktorých bezpečnosť mal garantovať. ?Ako nepriamu agresiu označil napríklad možnosť, že by sa v niektorom štáte dostali k moci vlády, priaznivo naklonené Nemecku.

Tak by mohol Stalin označiť hociktorú vládu, ktorá by mu bola nepohodlná, za pronemeckú a vytvoriť tak údajný stav, ktorý by mu umožnil okupovať daný štát. S tým ani anglická, ani francúzska vláda nechceli súhlasiť. Videlo sa im, že v snahe zachrániť tieto štáty ?pred Hitlerom, vydali by ich napospas Stalinovi.

Podpis nemecko-sovietskeho paktu v Moskve 23. augusta 1939 aj za prítomnosti Josifa Stalina.

Zdroj: wikipedia.org
Od rokovania so Západom k paktu s Hitlerom

Prieťahy v rokovaní, vyhýbavé odpovede z jednej strany a neústupčivosť z druhej, poskytli Nemcom dosť času, aby vývoj ovplyvnili. Koncom júla Hitler zrazu navrhol sovietskemu chargé d´affaire v Berlíne, aby tlmočil v Moskve jeho úprimnú snahu obnoviť medzi oboma štátmi dávnejšie priateľské vzťahy, nadväzujúce na zmluvu z roku 1926. Stalin spočiatku nereagoval.

Keď začali v Moskve rokovať vojenské misie o konkrétnych opatreniach a možné spojenectvo sa, napriek všetkému, predsa len začalo rodiť, vstúpil Berlín do diplomatickej hry razantnejšie. Cez diplomatické kanály ponúkol 19. augusta Stalinovi, aby uzavreli pakt o neútočení „alebo niečo podobné“.

Hlavnou vábničkou mal byť prísľub, že Nemecko je ochotné dohodnúť sa aj na riešení niektorých teritoriálnych otázok východnej Európy. Nacistické Nemecko ponúklo teda hneď na začiatku to, čoho sa Stalin od západných demokracií márne domáhal.

Hitler veľmi súril, nechcel nechať čas na nijaké dlhé úvahy. Molotov žiadal ešte spresniť nejaké podmienky, ale Ribbentrop naliehal, aby sa okamžite spustila záverečná fáza prípravy zmluvy. Hitler sa osobne obrátil na Stalina, akceptoval všetky jeho požiadavky a naliehal na bleskové rozhodnutie.

Tento telegram bol odoslaný 20. augusta a nešiel cez diplomatickú sieť, ale priamo verejnou poštou na adresu: Pán Stalin, Moskva. Bolo to 11 dní pred plánovaným ?a potom aj realizovaným útokom na Poľsko.

Práve keď dal Stalin súhlas k Ribbentropovej návšteve, takže pakt bol už takmer pod strechou, rozhodli sa západné mocnosti, že predsa len priznajú Stalinovi právo „preventívne“ okupovať „chránené štáty“ v prípade „nepriamej agresie“.

Jozef Beck, poľský minister zahraničia, bol ochotný zoči-voči stupňujúcemu sa nebezpečenstvu súhlasiť s tým, aby sovietske vojská smeli, v prípade spoločnej obrany, vstúpiť na územie poľského štátu. No už bolo neskoro. Stalin sa už rozhodol, komu dá prednosť a 23. augusta 1939 Ribbentrop a Molotov podpísali v Moskve pakt o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.

Nový hraničný prechod medzi Treťou ríšou a Sovietskym zväzom vo Východnom Poľsku .

Zdroj: wikipedia.org
Pakt a jeho dôsledky

V oficiálnej časti zmluvy sa obe strany zaväzovali, že nebudú bojovať proti sebe a neposkytnú ani pomoc nijakej tretej strane, ktorá by napadla jedného z nich. V tajnom dodatkovom protokole si nacisti a Sovieti jednoducho rozdelili priestor, ktorý bol medzi nimi. Litva, Estónsko, Fínsko a Besarábia pripadli do sovietskej sféry vplyvu, rovnako aj poľské územie vymedzené povodím riek Narva, Visla a San.

V letných mesiacoch, počas oficiálnych anglicko-francúzsko-sovietskych a neoficiálnych sovietsko-nemeckých rokovaní, existovali aj viaceré tajné kontakty medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Ich iniciátorom bol Hermann Göring, no nepochybne sa to nemohlo diať bez Hitlerovho vedomia.

Pokus o kontakt sprostredkovali švédski priemyselníci, ktorí sa dostali až k Chamberlainovmu spolupracovníkovi Horacovi Wilsonovi. Göring vo svojich posolstvách ubezpečoval Britov, že Nemecko neohrozuje ich životné záujmy a odrádzal ich od toho, aby vyvolávali nepriateľstvo s Nemeckom tým, že sa budú angažovať vo východnej Európe.

Odpoveď znela: „Nemecko vyvolalo nedôveru Veľkej Británie obsadením Československa. V budúcnosti bude Veľká Británia na akékoľvek podobné chovanie reagovať vojenskou silou.“ Ešte aj dva dni po podpísaní paktu so Stalinom sa Nemecko pokúsilo zmeniť anglický postoj.

Hitler si osobne zavolal anglického vyslanca, aby britskú vládu ubezpečil, že ak odvolá garancie Poľsku, Nemecko bude garantovať britskú ríšu. Tým naznačoval, že v opačnom prípade sa v budúcnosti do stredu jeho záujmu môžu dostať britské kolónie.

Oficiálne stanovisko Veľkej Británie zostalo nezmenené, ale minister zahraničia lord Halifax odporučil poľskému ministrovi Beckovi nadviazať priame rokovania s Hitlerom za predpokladu, že Hitler nebude hroziť násilím. To bolo 31. augusta. Na druhý deň v skorých ranných hodinách nemecké vojská prepadli Poľsko a za dva týždne rozbili poľskú obranu. Proti takmer vykrvácanej poľskej armáde zaútočili 17. septembra 1939 Sovieti a potom nasledovalo štvrté delenie Poľska.

Obaja diktátori triumfovali. Hitler jasal, že Poľsko „nikdy znovu nepovstane“ a Molotov mu kontroval radostným konštatovaním, že „konečne zmizol z mapy Európy ten odporný výplod versailleského systému“. Po dobytí Poľska 22. septembra 1939 usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku v Breste (v dnešnom Bielorusku) a 28. septembra podpísali novú zmluvu, tentoraz už o spoločných hraniciach a priateľstve. Okrem oficiálnej časti, ktorej podstata bola už aj tak hotovou vecou, mala aj táto zmluva niekoľko dodatkových protokolov.

Prvý stanovil istú korekciu delimitačnej línie medzi nemeckou a sovietskou okupačnou zónou Poľska a dával „sovietskej vláde právo na ochranu jej záujmov v litovskej oblasti“, čo otvorenou rečou znamenalo, že Sovieti mali od Hitlera súhlas na okupáciu Litvu.

Druhý tajný dodatkový protokol zakotvil to, na čom sa obe strany neoficiálne dohodli už po Mníchove, a síce, že nestrpia na svojom území nijakú agitáciu proti zmluvnému partnerovi. Tretím dôverným dodatkovým protokolom vyjadrili obe vlády súhlas ?s tým, že umožnia Nemcom, žijúcim v ZSSR (ak budú chcieť) emigrovať do Nemecka a vice versa.

Perfídnosť tohto dôverného protokolu bola v tom, že ani vo všetkej tajnosti nepomenovali veci pravým menom. Sovietsky zväz totiž na jeho základe násilne vyhostil nemeckých emigrantov a odovzdal ich na hranici rovno do rúk Gestapa. Boli to väčšinou ľudia, ktorí prišli do ZSSR v nádeji, že sa zachránia či už pred politickým alebo rasovým prenasledovaním.

Zmluva o neútočení a jej tajné klauzuly uľahčili obom diktátorom, aby začali realizovať svoje agresívne plány. Nacisti sa pri útoku na Poľsko, ale ani pri ďalšom vojnovom ťažení na západ, nemuseli obávať vojny na dvoch frontoch. A Sovieti mohli okupovať pobaltské štáty. Mali k tomu jednak súhlas svojho nemeckého partnera, navyše túto agresiu realizovali v čase, keď už nacistické Nemecko porazilo západné demokracie.

(9. apríl 1940: Nemecké oddiely sa vylodili v Dánsku a Nórsku, 12. máj 1940: Začala sa nemecká ofenzíva proti štátom Beneluxu, 14. jún 1940: Hitlerove vojská obsadili Paríž, 15. jún 1940: Sovietske oddiely okupovali Estónsko, Lotyšsko a Litvu)

Pakt Hitlera so Stalinom vyvolal rozruch, neistotu ?a tichý či hlasnejší nesúhlas aj v ich vlastnom tábore. ?Vo fašistickom bola najzjavnejšia nespokojnosť Mussoliniho. Adresoval Hitlerovi niekoľko listov, v ktorých žiadal vysvetlenie a vyjadroval pochybnosti o správnosti tohto kroku.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým pochopil, že ide o príslovečnú „nordickú lesť“. V Komunistickej internacionále, ktorá bola sústavnými čistkami uspôsobovaná k tomu, aby bola poslušným nástrojom Moskvy, sa tiež ozývali hlasy, ktoré to považovali za zradu.

Až po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prijala väčšina dočasne neposlušných francúzskych, talianskych i slovenských komunistov oficiálnu verziu, podľa ktorej bol vraj pakt iba taktickým manévrom, aby Stalin získal čas pripraviť krajinu na obranu. Ako ju pripravil, to sa ukázalo 22. júna 1941. Reakciou na nemecký útok bol totiž dlhý a spočiatku priam panický ústup Červenej armády.

Čítajte viac: historickarevue.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:42 avatar
Rusko-fínska vojna - jeden z dôsledkov paktu Ribbentrop-Molotov

Neutrálne Fínsko sa malo po Poľsku a pobaltských krajinách stať ďalším obetným baránkom tajného dodatku k paktu Molotov-Ribbentrop, v ktorom si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu.

Sovietsky zväz žiadal vo Fínsku bezprecedentné územné ústupky, čo vláda prezidenta Kyöstiho Kallia odmietla a pred 75 rokmi, 30. novembra 1939, tak sovietske jednotky vpadli do Fínska a začala sa takzvaná zimná vojna. Konflikt sa skončil po troch mesiacoch. Pre Fínsko znamenal územné straty, na rozdiel od Moskvou anektovaných pobaltských republík však zostalo suverénnym štátom.

Sovietsky zväz od Fínska požadoval, aby Moskve postúpilo strategicky dôležitú Karelskú šiju vrátane niekoľkých ostrovov vo Fínskom zálive a prenajalo jej na vojenské účely polostrov Hanko, ležiaci západne od Helsínk. Fínsko s niektorými ústupkami súhlasilo, ale niektoré požiadavky rázne odmietlo.
Sovieti zahrali útok sami na seba

Zámienkou na samotnú inváziu sa stal Mainilský incident z 26. novembra 1939, keď Sovieti zaranžovali na hraniciach útok proti svojim vojakom. Moskva vypovedala zmluvu o neútočení a 30. novembra o 6:50 ráno miestneho času sa začala vojna. Sovieti najskôr začali ostreľovať fínske pohraničie a bombardovali fínske mestá a asi o hodinu neskôr vpadla Ruská armáda bez vyhlásenia vojny po celom fronte od Rybárskeho polostrova až po Karelskú šiju do Fínska.

Podľa sovietskeho vodcu Josifa Stalina malo ísť o bleskovú vojnu. Oproti predpokladom sa ale ukázalo, že Červená armáda oslabená čistkami nie je pripravená viesť útočnú vojnu. Neschopnosť sovietskej armády pod velením Kirila Mereckova vyšla najavo už prvý mesiac bojov o povestnú Mannerheimovu lí­niu.
O polovicu menšia armáda sa postavila Rusom

Na odpor sa sovietskej armáde, ktorá mala v čase útoku asi pol milióna mužov, postavilo 250-tisíc mobilizovaných fínskych vojakov, ktorých úlohou bolo brániť tisíc kilometrov dlhú fínsko-ruskú hranicu. Napriek ruskej početnej i materiálne prevahe sa Fíni, posilnení o viac ako 8-tisíc švédskych dobrovoľníkov a o stovky dobrovoľníkov z ďalších krajín, dokázali brániť až do januára.

Fínski bojovníci sa výborne pohybovali na lyžiach, bielo maskovaní splývali so snehom zaviatou krajinou. Významne sa im tiež vyplácala partizánska taktika. V bojoch využívali aj takzvané Molotovove kokteily – zápalné zbrane, pomenované po nenávidenom sovietskom ministrovi zahraničia. Do kariet Fínom hralo aj mrazivé počasie a zastaraná technika nepriateľa.
Ťažko vykúpené prímerie

Napriek čiastočným úspechom bolo však aj hlavnému fínskemu stratégovi, maršalovi Carlovi Gustavovi von Mannerheimovi jasné, že nemožno dlhodobo odolávať náporu Červenej armády. Navyše čerstvo vymenovaný veliteľ operácií Červenej armády Semjon Timošenko s novou taktikou prerazil obrannú líniu v Karelskej šiji a bolo len otázkou času, kedy Červená armáda získa priemyselné mesto Viipuri (dnes Vyborg).

Keď 13. marca 1940 nadobudlo účinnosť prímerie podpísané deň predtým v Moskve, držala ešte fínska armáda frontovú líniu. Uzatvorením moskovského mieru ale Fínsko stratilo takmer celú Karéliu vrátane Viipuri, územia v oblasti Salla a svoju časť Rybárskeho polostrova na pobreží Barentsovho mora. Ďalej súhlasilo so zriadením vojenskej základne v Hanko a s ďalšími požiadavkami. Fínsko prišlo o desatinu svojho územia (35-tisíc kilometrov štvorcových) a o 30 percent ekonomických kapacít. Asi 430-tisíc obyvateľov Karélie stratilo svoje domovy.

Fíni počas 105-dennej vojny stratili viac ako 70-tisíc mužov (asi 23-tisíc mŕtvych). Sovietske straty sa odhadujú na 130-tisíc mŕtvych alebo nezvestných a vyše 260-tisíc ranených či chorých.
Ako vznikla finlandizácia

Za útok na Fínsko bol ZSSR vylúčené zo Spoločenstva národov. V rokoch 1941 až 1944 vyústilo napätie medzi oboma krajinami do ďalšieho ozbrojeného konfliktu, takzvanej pokračovacej vojny. V nej bolo Fínsko sčasti podporované Nemeckom, ktoré využilo fínsky front vo svojich operáciách proti Sovietskemu zväzu. Po uzavretí prímeria medzi Fínskom a ZSSR v roku 1944, s ktorým Nemecko nesúhlasilo, potom na pokračovaciu vojnu nadviazala takzvaná laponská, čiže klamná vojna medzi Fínskom a Nemeckom.

Povojnový parížsky mier (1947) uznal fínsko-ruskú hranicu definitívne tak, ako bola stanovená v roku 1940 s výnimkou najsevernejšej oblasti Petsamo (Pečenga), ktorá pripadla ZSSR.

Fínsky premiér Juho Paasikivi po vojne uistil Stalina o rozhodnutí Fínska nezúčastniť sa na žiadnej iniciatíve, ktorá by mohla byť považovaná za nepriateľskú voči Sovietskemu zväzu. Paasikiviho vláda sa takisto zaviazala k hospodárskej spolupráci so ZSSR a Fínsko sa po vojne nepripojilo k žiadnemu z politických a ekonomických blokov. Pre tento fínsky postoj sa zaužíval termín finlandizácia či Paasikiviho doktrína. Dôsledkom toho Fínsko odmietlo Marshallov plán, ktorý vytvorili Američania na obnovu vojnou zničenej Európy, a tiež sa nestalo súčasťou NATO.
zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


10.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:42 avatar
Robot koľko rokov uplynulo od podpisu zmluvy Poľska s Nemcami čo viedlo k napadnutiu časti Československa Poľskom ?


16.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:47 avatar
Ty kurva jedna bolševicko fašistická hakovo krížová SS


17.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:49 avatar
Fašistický trole zabávaj


11.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:43 avatar
Zimná vojna: Húževnatá fínska obrana odkryla pravú tvár Stalinovho režimu

29.01.2018, 17:35
8 560
Tlač
Diskusia

Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.
Zdroj: Wikimedia Commons

Je to jeden z príbehov odvahy a symbolov boja proti presile. Vo Fínsku vôbec prvýkrát narazilo ťaženie dvoch agresívnych veľmocí - nacistického Nemecka a ZSSR - ktoré za rok a pol premohli Československo, Poľsko, Rakúsko i pobaltské krajiny. Fíni v „zimnej vojne“ proti Sovietom stratili územie, ale udržali vlastný štát.

Výkladov, čím všetkým bola Talvisota, ako Fíni hovoria zimnej vojne so ZSSR z rokov 1939 až 1940, sa dá nájsť veľa. Do akej miery viedla nacistické Nemecko k podceneniu Červenej armády a naopak do akej miery pomohli sovietskym vojakom drahé skúsenosti z Fínska v neskorších bojoch s wehrmachtom, je dodnes témou publicistov a historikov.

Rozhodne to ale bolo nerovné stretnutie slabej demokratickej krajiny s komunistickým agresorom, ktorého vojenská prevaha bola na papieri úplne zdrvujúca. Napriek tomu nestačila. Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.

Korene sympatií k Nemecku

Fínom v roku 1917 prišiel vhod rozpad ruskej ríše, v ktorej tvorili autonómne, postupne rusifikované veľkovojvodstvo a nárazníkové pásmo pre prípadnú obranu hlavného mesta Petrohradu. Vyhlásili nezávislý štát, čo ruskí boľševici, majúci plné ruky práce s prevratom, rýchlo uznali. Lenže onedlho začali exportovať revolúciu a podporovať „červených“ Fínov v občianskej vojne o charakter nového štátu.

Na rozdiel od Ruska ale vo Fínsku vyhrali „bieli“, k čomu im vojensky pomohlo Nemecko. Z tých čias pochádzajúca afinita k Nemecku, zdieľaná značnou časťou fínskej strednej triedy a inteligencie, sa neskôr Fínsku takmer stala osudná.
Sovietski vojaci vykopávajú stĺp na hranici s Fínskom v prvý deň konfliktu 30. novembra 1939.
Sovietski vojaci vykopávajú stĺp na hranici s Fínskom v prvý deň konfliktu 30. novembra 1939.
Zdroj: Wikimedia Commons

?V dvadsiatych rokoch ale o Nemecko ešte nešlo a Fíni so Sovietmi si k napätiu bohato vystačili. Fínsko podporovalo separatistov na ruskej strane hranice, ktorí sa chceli odtrhnúť od Moskvy, Sovieti zasa poskytovali zázemie a pomoc exilovým fínskym komunistom, ktorí proti fínskej vláde viedli teroristický boj.

Aký neutrálny fašista?

Kvalitatívnu zmenu do vzťahu oboch krajín tak nevniesol formálny pakt o neútočení, uzatvorený v roku 1932, ale Stalinova paranoja z obkľúčenia nepriateľmi - Poľskom a Nemeckom na západe a Japonskom na východe. Fínska vláda – rečou propagandy „reakcionárska fašistická klika“ - by mohla poskytnúť nástupný priestor pre útok na Leningrad! Že Helsinky deklarovali neutralitu, sovietskeho vodcu nezaujímalo. Aký neutrálny fašista?

Sovieti prišli s územnými nárokmi, ktoré po uzatvorení paktu Molotov-Ribbentrop (ktorého tajná doložka im Fínsko pririekla ako sféru vplyvu) vystupňovali. „Navrhli“ odovzdanie opevnenej Karelskej šije, niektorých ostrovov a stavbu sovietskej základne pri Helsinkách.

Fíni ale na rozdiel od pobaltských štátov odmietli. Verili v nepriechodný pohraničný terén, schopnosti hlavného veliteľa, bývalého cárskeho generála Carla Gustava Emila Mannerheima - a v zázrak.

Vojna sa začala po tom, čo Sovieti ostreľovali z diel vlastných pohraničníkov a obvinili z toho Fínov (neskôr´to priznal Chruščov). Udalosti nabrali rýchly spád: označenie Fínov za nepriateľov, ultimátum na stiahnutie zbraní od hraníc, prerušenie diplomatických vzťahov. Tridsiateho novembra 1939 vtrhla sovietska armáda do Fínska a bombardovala Helsinky.
Fíni v konflikte ťažili aj z útokov vojakov na lyžiach v štýle „udri a zmizni“.
Fíni v konflikte ťažili aj z útokov vojakov na lyžiach v štýle „udri a zmizni“.
Zdroj: Wikimedia Commons

?Kaki uniformy a Molotovove „koše s chlebom“ proti koktailom

Sovietsky zväz, vylúčený za agresiu zo Spoločnosti národov, nasadil proti Fínsku štyri armády s 22 divíziami a niekoľkými tankovými brigádami, čiže väčšiu silu, než Fíni očakávali. Na začiatku bojov mali Sovieti prevahu až 3:1 v počte vojakov, 30:1 v počte lietadiel a 50:1 v počte tankov.

Na druhej strane ale podcenili protivníka i počasie, veliteľský zbor bol ochromený stalinskými čistkami a na zimnú vojnu neboli pripravení. Chýbali zimné stany, vojaci sa nevedeli lyžovať a v kaki uniformách boli odkázaní na pohyb po cestách.

Fínom okrem odhodlania a veliteľského zboru nezdecimovaného čistkami a neochromeného politrukmi pomáhal ťažký terén znemožňujúci blitzkrieg v nemeckom štýle. Zimu znášali oveľa lepšie než nevybavení Sovieti a dlhé noci, okrem obmedzenia sovietskeho letectva, umožňovali útoky v štýle „udri a zmizni“ vojakom na lyžiach. Činili sa aj ostreľovači.

Prakticky úplne však Fínom chýbali tanky, protitankové a protilietadlové zbrane či munícia do diel. Rovnako mali nedostatok pechotných zbraní a streliva.

Prvú fázu vojny, ktorú sovietsky veliteľ Kiril Mereckov plánoval vyhrať za dva týždne, napriek tomu rozhodli faktory hrajúce v prospech Fínov. Neskúsení a nevybavení sovietski vojaci mrzli v teplotách klesajúcich tú zimu k -40 °C, umierali pri nekoordinovaných útokoch proti Mannerheimovej línii i severne od Ladožského jazera. Tam sa Fínom darilo prenikajúce a početnejšie sovietske sily rozdeliť a postupne vyhladovať, pobiť či obrátiť na ústup.

Ranu sovietskej prestíži liečila propaganda: zákerného protivníka podporuje tisíc elitných amerických pilotov, Mannerheimova línia je najsilnejšia na svete, navyše to počasie... Nálety na fínske mestá označil Molotov za zhadzovanie košov s chlebom. Fíni po klamárskom ministrovi pomenovali zápalné fľaše, ktorými (so značnými stratami pechoty) ničili sovietske tanky.
Sovietske straty po bitke pri Suomussalmi a na Raatskej ceste, v ktorej Fíni zaznamenali najväčšie víťazstvo.
Sovietske straty po bitke pri Suomussalmi a na Raatskej ceste, v ktorej Fíni zaznamenali najväčšie víťazstvo.
Zdroj: Wikimedia Commons

?Keď to nešlo silou, pôjde to väčšou silou

Sovieti sa z fiaska poučili. Zreorganizovali svoje sily, na Karelskej šiji namiesto desiatky divízií rozmiestili 26, zlepšili súčinnosť tankov a pechoty a rozhodli sa obranu namiesto nekoordinovaných útokov prelomiť sústredeným úderom.

Po desiatich dňoch nepretržitých bojov sa im to vo februári podarilo. Mannerheim potom svojim unaveným vojakom vydal rozkaz na ústup na záložné pozície.

Na kľúčovom bojisku tak bolo rozhodnuté, s blížiacou sa jarou napokon všetkým vyhovovalo ukončenie bojov. Fínom, pretože boli beznádejne vyčerpaní a zvažovaná britsko-francúzska intervencia zostávala pre nesúhlas Nórov a Švédov s prejazdom vojsk v ríši snov. Sovieti sa zasa báli, že s ich ťažká technika po odmäku utopí vo fínskych bažinách. A nacisti kvôli dodávkam železnej rudy potrebovali čo najstabilnejšie Švédsko.

Obe krajiny tak 12. marca 1940 podpísali v Moskve mier. Podmienky boli tvrdé, Fínsko muselo odstúpiť väčšie územie, než Sovieti žiadali pred vojnou, vrátane druhého najväčšieho mesta Viipuri (dnes ruský Vyborg) a stratilo tretinu predvojnovej ekonomiky.

Stalina ale severské dobrodružstvo stálo viac než 300-tisíc mužov (päťnásobok fínskych strát) a ak počítal s tým, že Fínsko pohltí – tak ako Estónsko, Lotyšsko a Litvu - tak neuspel. Pôvodný agresor, teda ZSSR, však z druhej svetovej vojny na rozdiel od Fínska vyšiel ako víťaz.

history.hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


12.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:44 avatar
Zimná vojna (fín. talvisota) alebo fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny.

Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov.

Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju).

Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


13.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:45 avatar
Diabolský pakt Molotov - Ribbentrop

Keď sa dvaja lumpi na niečom potajomky dohodnú, nemôže z toho byť nič dobré. Tak to bolo aj pred 70 rokmi, keď uzrela svetlo sveta zmluva známa ako PAKT MOLOTOV – RIBBENTROP.

Ruky si ňou podali dvaja krvaví diktátori – Hitler a Stalin. Správa, ktorú 24. augusta 1939 priniesli vo svojich mimoriadnych vydaniach moskovské noviny Pravda a Izvestia šokovala svet. Na titulnej strane mali fotografiu ministra zahraničných vecí Viačeslava Molotova podpisujúceho akúsi listinu, za ním stál usmiaty sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin a vedľa neho nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop. Titulok znel: Sovietsky zväz a Nemecko podpísali pakt o neútočení.

Prekvapenie bolo o to väčšie, že o rokovaniach medzi týmito štátmi prakticky nikto nevedel a málokto aj predpokladal, že by k nim vôbec mohlo dôjsť. Je síce pravda, že Veľká Británia a Francúzsko príliš nedôverovali Sovietskemu zväzu, už niekoľko mesiacov však prebiehali ich trojstranné rozhovory a výsledkom mala byť aliancia, ktorá by mohla Hitlerovu rozpínavosť zastaviť. Zrazu tu však bol iný pakt a dokonca medzi úhlavnými ideologickými nepriateľmi.

Lenže to nebolo všetko. Svet vtedy ešte nevedel to najdôležitejšie, že Nemecko a ZSSR sa nedohodli iba na tom, že nezaútočia jeden na druhého. Zmluva mala totiž dodatok a ten bol tajný.

Už stačilo!

Na jar 1939 vládla v Európe mimoriadne dusná atmosféra a obavy. Od skončenia zatiaľ najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ubehli len dve desaťročia a už hrozila ďalšia vojna. V marci 1938 Nemecko obsadilo a pripojilo k svojmu územiu Rakúsko, po roku zmizli z mapy Európy aj zvyšky Mníchovskou dohodou okliešteného Československa a týždeň po tom ako Hitler vstúpil do Prahy, prinútil Litvu, aby mu vydala dôležitý prístav Memel.

Predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska začali chápať, že ich politika tzv. appeasementu, čiže zmierňovania napätia za cenu ústupkov, definitívne stroskotala a že Hitler, ktorý v septembri 1938 tvrdil, že Sudety sú jeho poslednou územnou požiadavkou, sa nemieni zastaviť. Zvlášť po tom, keď si Nemecko začalo robiť čoraz väčšie nároky aj na prístav Gdaňsk. Bolo jasné, že svoju pozornosť obrátilo na Poľsko.

Západ sa už nemienil len prizerať a britský ministerský predseda Neville Chamberlain vyhlásil, že ak „nejaký zásah ohrozí nezávislosť Poľska a Poliaci budú cítiť, že je nevyhnutné postaviť sa na odpor, Veľká Británia a Francúzsko im prídu na pomoc“.

Hitler zúril, no svojich plánov sa nemienil vzdať. Nariadil, aby sa začalo s prípravami akcie Fall Weiss (Biely plán), čo bol názov vojenského útoku na Poľsko. Lenže aby ho Nemci mohli zrealizovať, potreboval Poľsko najprv nejako izolovať.

Dvojitá hra Moskvy

Jednostranné britské vyhlásenie o prípadnej pomoci Poľsku však nevzbudilo hnev iba v Berlíne. Dotknutá sa cítila aj Moskva, s ktorou Londýn rokoval, ako zabrániť nemeckej agresii vo východnej Európe. Sovieti mali pocit, že sú vytláčaní z hry, a hoci sa britský veľvyslanec pokúšal ministrovi zahraničných vecí Maximovi Litvinovovi vysvetliť, že to tak nie je, ten mu odpovedal, že „jeho snaha o spoluprácu sa skončila a sovietska vláda nebude v budúcnosti cítiť žiadne záväzky“. Pre Veľkú Britániu a Francúzsko však bola dohoda so Sovietskym zväzom veľmi dôležitá. Vedeli totiž, že bez spolupráce s ním by mohli Poľsku poskytnúť len symbolickú podporu. To isté však vedel aj Hitler.

V máji 1939, po tom ako Litvinova na poste sovietskeho ministra zahraničných vecí nahradil Viačeslav Molotov, sa však rozhovory medzi Moskvou, Londýnom a Parížom obnovili. Sovieti na ne prišli s tým, že ak už majú nejaký pakt so Západom vytvoriť, nemá ísť o jednoúčelovú koalíciu, ale o rozsiahle politicko-vojenské spojenectvo. Stalin totiž Britov a Francúzov podozrieval, že ho chcú zatiahnuť do vojny s Nemeckom. Rozohral teda dvojitú hru a Moskva s Berlínom si začali vymieňať prvé signály o možnosti vzájomných rokovaní. Sprevádzala to obojstranná opatrnosť. Hitler napríklad nemeckého veľvyslanca poveril, aby presondoval, či by ZSSR súhlasil s obnovením hospodárskych rozhovorov, prerušených začiatkom roka. Stalin prostredníctvom Molotova odkázal, že áno, no iba vtedy, ak sa určí aj „nevyhnutný politický základ“.

Priateľstvo áno, ale...

Rokovania o hospodárskej spolupráci sa teda začali. Nemcov už tlačil čas, a tak prestali chodiť okolo horúcej kaše. Ich vyjednávač ponúkol svojmu náprotivku rozhovory o zmluve, ktorá by vraj mohla vyriešiť záujmy a bola prospešná obom krajinám. „Od Baltu po Čierne more či na Ďalekom východe nie je medzi našimi krajinami problém, ktorý by sa nedal vyriešiť,“ povedal.

Sovieti ponuku na rozhovory prijali s tým, že ak Nemecko naozaj mení svoju politiku a chce nastoliť priateľské vzťahy, sú pripravení urobiť to isté. Najprv však musí dôjsť k obchodnej dohode, potom by mohli pristúpiť k paktu o neútočení, no ten by musel byť doplnený o špeciálny protokol „definujúci záujmy oboch strán v otázkach zahraničnej politiky“. Práve na poslednom bode Sovietom záležalo najviac.

O priateľských vzťahoch však v skutočnosti nemohlo byť ani reči. Ako Hitler, tak aj Stalin ich mohli maximálne predstierať, pretože v skutočnosti sledovali vlastné záujmy. Nemecký führer veril, že uzavretím paktu vypadne Moskva z hry ako možný spoluochranca Poľska a Británia s Francúzskom bez nej do konfliktu nepôjdu. Kremeľský vodca zase počítal s opakom, dúfal, že na Západe vypukne vojna, v ktorej sa kapitalisti navzájom pobijú, a aj táto časť Európy bude potom zrelá na socialistickú revolúciu.

Kto koho oklame?

Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop zažil 23. augusta 1939 najhviezdnejšiu chvíľu vo svojej politickej kariére. Priletel na návštevu Moskvy, nie však zdvorilostnú. Ako predĺžená ruka Adolfa Hitlera mal podpísať dohodu, ktorá už o pár dní ovplyvní nielen európske, ale aj svetové dejiny. V Kremli ho osobne prijal Stalin, ktorému tlmočil srdečné pozdravy z Berlína. Pri stretnutí so sovietskym vodcom je uvoľnený. Jednak nie je ideológ a neprekáža mu podanie rúk s úhlavným nepriateľom a navyše poslanie, s ktorým prišiel, je natoľko dôležité, že aj nemecký nadčlovek sa vtedy musí vedieť premôcť.

Usmieva sa aj Stalin. Ponuka, ktorú mu nemecký emisár prináša, je oveľa lákavejšia než spojenecká zmluva s Veľkou Britániou a Francúzskom. Hitler mu totiž ponúka územia, lepšie povedané podiel na koristi. Diabolskému paktu dvoch diktátorov nič nebráni v ceste. Za sovietsku stranu ho o niekoľko hodín podpisuje Viačeslav Molotov, za Nemecko Joachim von Ribbentrop, ktorý vzápätí posiela o tom správu svojmu vodcovi. „Mám ich!“ jasá Hitler, netrpezlivo čakajúci na výsledok.

Spokojný je aj Stalin. „Viem, že je to len hra, v ktorej ide o to, kto koho oklame, a viem aj, o čo Hitlerovi išlo. On si myslí, že ma dostal, v skutočnosti som však ja dostal jeho,“ povedal po Ribbentropovom odchode Nikitovi Chruščovovi.

Na čom sa vlastne Nemecko a Sovietsky zväz dohodli? V samotnom pakte o neútočení sa zaviazali, že upustia od akéhokoľvek násilného aktu, vojenskej akcie alebo vzájomného napadnutia či už sami alebo v spojení s niekým iným. Oveľa dôležitejší bol tajný dodatok k zmluve, ktorý určoval rozdelenie sfér vplyvu vo východnej Európe. Vďaka nemu mal Stalin získať územia pobaltských štátov, Fínska, časť Bieloruska, Ukrajiny a Besarábiu. Hranica mala prechádzať líniami riek Narew, Visla a San. Podpisom tohto dokumentu tak Sovietsky zväz a Nemecko spečatili nielen osud Poľska, ale vlastne celej Európy na najbližších šesť rokov. Vydláždili totiž cestu najrozsiahlejšiemu vojenskému konfliktu v dejinách ľudstva.

Delenie koristi

Prvého septembra o 4.45 hod. ráno vtrhli jednotky Wehrmachtu na poľské územie. Fall Weiss mal priebeh, ktorý prekvapil aj samotného Hitlera. Jeho 60 divíziám podporovaným 1 600 lietadlami nedokázala poľská armáda vzdorovať. Nemecký útok ju zastihol uprostred mobilizácie, navyše nemala moderné obrnené ani letecké zväzky a jej úderná sila spočívala stále na kavalérii. V priebehu mesiaca všetky jej jednotky postupne kapitulovali alebo boli rozprášené. Veľká Británia a Francúzsko síce 3. septembra reagovali vyhlásením vojny Nemecku, ako sa však ukázalo, išlo iba o platonické gesto na podporu Poľska. To, v čo Hitler veril, sa aj stalo, západné demokracie sa do skutočného vojenského konfliktu nezapojili.

Po nemeckom útoku nasledoval 17. septembra úder aj z druhej strany. V zmysle tajného dodatku si po svoju korisť prišiel Stalin. Červená armáda bez formálneho vyhlásenia vojny napadla Poľsko a zastavila sa až na dohodnutej demarkačnej línii. Sovieti však svet presviedčali, že nie sú agresori. Argumentovali ochranou životov a majetkov Ukrajincov a Bielorusov žijúcich na východných územiach Poľska, keďže ako tvrdili, poľský štát im ju už poskytnúť nemôže. Poľsko zmizlo z mapy Európy. Mimochodom, svojou troškou k tomu prispelo aj Slovensko, ktoré ako spojenec Nemecka zaútočilo na svojho severného suseda hneď 1. septembra.

Nebol to večný pakt

Wehrmacht a Červená armáda sa stretli na stanovenej demarkačnej línii ako spojenecké armády. Ich dôstojníci aj vojaci si podávali ruky, v Breste dokonca usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku.

Stalin stihol vyčerpať takmer všetko, na čom sa s Hitlerom v tajnom dodatku dohodol. Po vojne s Fínskom získal časť jeho územia, anektoval pobalstké štáty i Besarábiu. Takisto uveril, že sa napĺňa jeho sen o vojne medzi kapitalistami. Nemecko totiž na jar 1940 postupne napadlo Nórsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko a začalo aj leteckú vojnu s Veľkou Britániou. Vytriezvel až 22. júna 1941, keď Hitler spustil operáciu Barbarossa a prepadol ZSSR. Vtedy prestala platiť aj zmluva, ktorou si obaja diktátori v auguste 1939 rozdelili Európu.

zivot.pluska.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


14.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:46 avatar
Pakt o neútočení bol spojenectvom diabla s diablom

V prípade nacisticko-sovietskeho spojenectva sa jednalo o čistý imperialistický kalkul, pričom nešlo len o teritoriálne zisky, ale aj veľmi živé obchodné aktivity, v rámci ktorých si Nemci a Sovieti vymieňali technológie a suroviny, čím vlastne mali obdive strany podiel na vyzbrojovaní toho druhého.

dennikn.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


15.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:47 avatar
Pakt o neútočení medzi Poľskom a Nemeckom bol spojenectvom diabla s diablom ?


20.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:50 avatar
Hokejis, tunajší idiot osvietený dnes dostal mentálnu nakladačku, tak teraz bude spamovať tému. Nedokáže pochopiť, že Poľsko napadlo Československo. On sa totiž pravdy bojí viac ako čert kríža.
Súhlasí Osvletený, hokejis


26.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:52 avatar
Lemmy Eda pravda nezaujíma, jeho prácou je šíriť propagandu
Súhlasí Lemmy, Osvletený


18.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:49 avatar
Najväčší spojenec Hitlera sa nenechal zahanbiť: Sovieti zahájili brutálny útok na Pobaltie!

Zimná vojna medzi Fínskom a Sovietskym zväzom alebo masaker tisícov poľských dôstojníkov patrili k dôsledkom tajného dodatku nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení, ktorú obe krajiny podpísali v auguste 1939. V takzvanom pakte Ribbentrop-Molotov sa dohodli na rozdelení sfér vplyvu na severovýchode Európy. V septembri a októbri 1939 vnútil ZSSR pobaltským štátom Estónsku, Lotyšsku a Litve nevýhodné spojenecké zmluvy. V roku 1940 však prišlo k obvineniu z porušenia týchto zmlúv a počas 14. až 17. júna vpadla do krajín Červená armáda. Nemecký Wermacht totiž obsadil bez boja Paríž a Sovieti tiež potrebovali ukázať svoju silu. O pár mesiacov neskôr sa pobaltské štáty stali formálne novými republikami ZSSR, čo viedlo k deportáciám obyvateľstva a rusifikácii.

K zmluve o neútočení bol pripojený tajný protokol, ktorý pomenovali podľa šéfov diplomacie Nemecka a ZSSR a v ktorom si Moskva a Berlín rozdelili sféry vplyvu v Európe. Nemecko sa vzdalo v prospech ZSSR politických záujmov v Pobaltí (okrem Litvy), vo Fínsku a v rumunskej Besarábii a dohoda tiež určila budúcu podobu Poľska.

Nemecká armáda vpadla do Poľska zo západu 1. septembra 1939 a 17. septembra nastúpila z východu Červená armáda. Na konci mesiaca potom Nemecko a ZSSR uzavreli zmluvu o hraniciach a priateľstve. Do sféry vplyvu ZSSR pripadla nakoniec aj Litva. Sovietsky zväz potom začal napĺňať ďalšie body dodatku.

Výsledkom ruskej agresie vo Fínsku, takzvanej "zimnej vojny", za ktorú bol Sovietsky zväz vylúčený zo Spoločnosti národov, sa stal takzvaný moskovský mier z marca 1940, v ktorom Fíni Rusom postúpili Karelskú šiju a časť východnej Karélie. Fínsko si však udržalo nezávislosť. V roku 1940 Sovietsky zväz násilne anektoval pobaltské štáty a Rumunsko impériu odstúpilo Besarábiu, na ktorej území vznikla Moldavská SSR.

Karty sa ale nakoniec obrátili, Hitler pakt porušil, čím sa z Nemecka a Svietskeho zväzu stali nepriatelia. Po napadnutí ZSSR boli všetky tri pobaltské krajiny okupované nacistickými vojskami, v roku 1945 ich však znovu obsadila sovietska armáda a nezávislosť získali tieto krajiny až v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.

Vpád do Estónska

Na jar 1940 sa vystupňovalo v Estónsku obviňovanie z protisovietskych nálad a 16. júna dostala vláda ultimátum. Vzápätí krajinu obsadili jednotky Červenej armády. Ako píše portál valkza.cz, sovietsky splnomocnenec potom nadiktoval "ľudovú" vládu a sovietski emisári svoj diktát podporili "spontánnymi" demonštráciami, ktorých účastníci z radov komunistov, nahnaného robotníctva a do civilu prezlečených vojakov sovietskych posádok požadovali za podpory sovietskych tankov upevnenie priateľských vzťahov so ZSSR.

V dňoch 14. - 15. júla prebehli presne podľa naprogramovaného scénara voľby s jedinou kandidátkou a povinnou účasťou. Voľbám predchádzala vlna zastrašovania, zatýkania a čistiek. Parlament obkľúčili tanky, vnútro obsadili sovietski vojaci. Účasť vo voľbách bola povinná, potvrdzovaná v občianskom preukaze. Napokon kandidáti ľudovej fronty získali v Estónsku 92,9% všetkých hlasov. O týždeň po voľbách nový parlament požiadal o prijatie za Federálnu republiku Sovietskeho zväzu. Prijatie sa uskutočnilo 6. augusta. Podobný scenár sa odohral aj v Litve a Lotyšsku, ktoré sa do zväzku dostali 3. a 5. augusta.

Masové vysídlovanie a popravy, Litva v sovietskom područí

Na prelome septembra a októbra 1940 došlo v Litve k poľnohospodárskej reforme a zoštátneniu všetkých škôl. Veľa obyvateľov Litvy ale nesúhlasilo so stratou nezávislosti, takže nový stalinský režim začal s ich prenasledovaním, čo vyústilo v prvú masovú deportáciu v dňoch 14.-17. júna 1941.

Ako uviedol portál reflex.cz, v Litve bolo zatknutých 5664 osôb, vysídlených 10 187, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 15 851 osobám. V Lotyšsku zatkli 5625 osôb, vysídlili 9546, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 15 171 osobám. V Estónsku bolo zatknutých 3178 osôb, vysídlených 5978, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 9156 osobám.

V rokoch 1940-1941 navyše nový režim popravil a zabil dvetisíc osôb v Estónsku a Lotyšsku a 2500 v Litve. Vo väzení a táboroch zomrelo 4000 Estóncov a 3000 Lotyšov a Litovcov. Počas deportácií a vo vyhnanstve zahynulo 2000 Estóncov a Lotyšov a 2500 Litovcov.

Po prvom týždni od začiatku vojny v júni 1941 bola Litva okupovaná nemeckými nacistickými vojskami. V tomto období vznikla tzv. Litovská samospráva a litovské partizánske hnutie začalo aktívne spolupracovať s Moskvou. Po oslobodení Litvy od nemeckých vojsk pokračovali zástancovia obnovenia nezávislosti litovského štátu v ozbrojenom boji, ktorý však bol potlačený. Tak sa v roku 1952 dokončila nútená kolektivizácia a zákony republiky zodpovedali zákonom ZSSR.

Ani parlamentné vyhlásenie nezávislosti v roku 1990 sa nezaobišlo bez incidentov. Podľa Moskvy bolo protiústavné a protiprávne. Obsadila vzniknuté hranice, na ktorých došlo k zastreleniu niekoľkých pohraničníkov. Krvavý stret medzi federálnymi silami a Litovčanmi sa odohral po obsadení televízneho vysielača. Nakoniec bola ale nezávislosť Litvy uznaná.

Oficiálne prestal Sovietsky zväz existovať 31. decembra 1991, keď bola zo stožiaru Kremľa stiahnutá vlajka ZSSR a nahradená vlajkou Ruska.

www.topky.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk-


21.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 18:50 avatar
Poľsko zaútočilo na Československo po podpise zmluvy s Nemeckom
Súhlasí Lemmy


23.
označiť príspevok

Lemmy muž
   28. 11. 2020, 18:51 avatar
Nie je to naše fórum, sme tu hostia, takže musíme vydržať elfa a trolla v jednom: Osprosteného.


24.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:51 avatar
Tvrdiť, že Sovieti napadli Poľsko, vás v Rusku vyjde draho. Presne 200-tisíc rubľov

Súd v ruskom Perme uložil pokutu dvesto tisíc rubľov - takmer 2800 eur - obyvateľovi, ktorý na sociálnej sieti VKontakte zdieľal text, zmieňujúci sovietsku účasť na napadnutí Poľska v roku 1939.

hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


28.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:56 avatar
Také kurvy ako vždy sú i dnes i všetci vlastizradcovia ktorí s ruskom pracujú propagandou proti našej krajine


29.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:57 avatar
Toto sa na čo nacvičuje ???????????????????????????????


30.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 18:58 avatar
Ruská armáda nacvičovala invazi a jaderný útok na Polsko

Poláky pobouřila zpráva o simulovanému útoku ruské armády na Polsko ze vzduchu i z moře. Cvičení, na němž se měli podílet i Bělorusové, se podle společensko-politického týdeníku Wprost uskutečnilo v září.

Oficiálně se obranného cvičení s krycím názvem Západ mělo zúčastnit asi 13 000 vojáků. Nacvičovali odpalování jaderných střel, vylodění na polském pobřeží nedaleko Kaliningradu a útok na plynovody. Součástí manévrů byl také nácvik postupu proti případnému povstání národnostní menšiny v Bělorusku, které má s Polskem napjaté vztahy a kde žije významné množství Poláků.

„Nezapomeňte, že se to uskutečnilo během 70. výročí Sovětské invaze do Polska,“ podotkl poslanec Marek Opiola, zatímco jeho kolega Karol Karski požádal Evropskou komisi, aby cvičení také odsoudila.

Poláky zpráva o manévrech rozlítila. „Rusko odkrylo své skutečné záměry vůči Polsku. Každý Polák se teď musí přihlásit buď jako vlastenec nebo zrádce,“ citoval britský list The Daily Telegraph jednoho rozhořčeného rozhlasového posluchače. Poláci mají od světové války a po 40 letech v područí Sovětského svazu k Rusku nedůvěru.

Ministr obrany Bogdan Klich zpochybnil, že šlo o obranné manévry, když je označil za demonstraci síly. Šéf kanceláře prezidenta Lecha Kaczyňského Wladyslaw Stasiak zase uvedl, že cvičení a jeho název všechny vrátilo do dnů Varšavské smlouvy.

Moskva a Minsk uvedly, že operace měly pomoci k zajištění strategické rovnováhy ve východoevropském regionu. Cvičení se účastnil i ruský prezident Dmitrij Medvěděv.

www.novinky.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


31.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:00 avatar
Ruských trollov sú stovky, pracujú na zmeny, hovoria bývalí zamestnanci Prigožinovej firmy

Ruskí internetoví trollovia sú podelení na viaceré oddelenia podľa zamýšľanej geografickej sféry vplyvu ich činnosti. Publikujú príspevky, ktoré majú vyvolať určité nálady či reakcie.

Americkým médiám sa prihlásili dvaja zamestnanci spoločnosti, ktorú úrad špeciálneho vyšetrovateľa ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb Roberta Muellera – spolu s dalšími dvoma firmami a trinástimi jednotlivcami – obvinil v súvislosti so snahami ovplyvňovať výsledok prezidentských volieb v prospech ich neskoršieho víťaza Donalda Trumpa. Obaja Rusi tvrdia, že to, čo Muellerov úrad v 36-stranovej popisuje, je podľa ich skúseností nepochybne pravda.

Američania sa podľa nich mýlia – alebo sú nedôslední – v jedinom: Obvinili 13 ľudí, ale Rusov, ktorí sú v tejto ruskej spoločnosti zamestnaní, sú stovky. Sú podelení na viaceré oddelenia podľa zamýšľanej geografickej sféry vplyvu ich činnosti a pracujú na smeny.

Ljudmila Savčuk aj Marat Mindijarov, dvaja bývalí zamestnanci firmy s nič nehovoriacim názvom Internetová výskumná agentúra, pracovali síce obaja na jej domácom oddelení, no činnosť vykonávali v zásade rovnakú, akú popisujú vo svojej správe Američania. Išlo o vytváranie a publikovanie príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré mali v ruskej spoločnosti vyvolať určité nálady či reakcie. Savčuk ani Mindijarov nepochybujú, že rovnaké metódy používa firma aj pri pôsobení v zahraničí.

Na oddelení, ktoré malo na starosť Spojené štáty a americké prezidentské voľby v roku 2016, pracujú podľa Mindijarova len „ľudia s vynikajúcimi jazykovými znalosťami, profesionálni prekladatelia, absolventi vysokých škôl“. Sám sa do tohto oddelenia hlásil, no nevzali ho, pretože jeho angličtina podľa jeho nadriadených nebola na potrebnej úrovni. Podľa Mindijarova je takmer nemožné rozoznať, že pracovníci tejto firmy, vystupujúci pod vymyslenými identitami Američanov, sú v skutočnosti Rusi.

Savčuk aj Mindijarov potvrdzujú, že aj na domácom oddelení bolo pravidlom, že jeho pracovníci nikdy nevystupovali na sociálnych sieťach pod svojím menom, ale mali vytvorené falošné identity. Tie im vytvárali ich šéfovia podľa toho, na akú skupinu mali práve zapôsobiť. Savčuk spomína, ako sa sama nevedela vynačudovať, keď pozorovala, ako jej vymyslené príspevky ľudia berú vážne a zdieľajú ich. „Mysleli si, že sú to ich vlastné myšlienky. Ale boli to myšlienky vymyslené propagandistami,“ hovorí.

Muellerov tím vo svojej správe uvádza, že hlavným zámerom obvinených ruských občanov a inštitúcií bolo „podnecovať konflikty v rámci politického systému Spojených štátov, okrem iného počas prezidentských volieb v roku 2016“. Ich aktivity smerom do Spojených štátov sa pritom podľa vyšetrovateľov začali už v roku 2014 a až po dvoch rokoch sa začali zaoberať najmä prezidentskými voľbami.

Jednou z obvinených osôb je aj Jevgenij Prigožin, podnikateľ z Petrohradu, ktorý je šéfom Internetovej výskumnej agentúry. „Nehnevám sa, že som sa ocitol na tomto zozname,“ reagoval na svoje obvinenie Prigožin, ktorý je známy aj ako „Putinov kuchár“, keďže ruský prezident zvykne vodiť zahraničné návštevy do jeho reštaurácií. „Američania sú veľmi citliví ľudia. Vidia to, čo chcú vidieť“, povedal.

Správu amerických vyšetrovateľov neskôr komentoval aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý tvrdenia v nej obsiahnuté označil za „táraniny“. „Kým neuvidíme fakty, všetko ostatné sú len táraniny,“ povedal na bezpečnostnej konferencie v Mníchove.

Opatrnejšie sa v pondelok vyjadril Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Podľa neho sú obvinenia zo strany Američanov síce smerované proti „ruským občanom“, ale „nijako nenaznačujú, že by do toho bola akýmkoľvek spôsobom zapojená ruská vláda“.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


32.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:02 avatar
Ruská propaganda

Za fotografií zveřejněnou Kremelským tiskovým úřadem v srpnu 2009 během Putinovy cesty do Tuvy je podle řady žurnalistů snaha vzbudit dojem silného vůdce

Sousloví ruská propaganda nebo Kremelská propaganda[1][2] zahrnuje činnost ruské státní informační politiky, ruských institucí a zvláštní informační činnosti („speciální operace“,[3] „politické technologie“)[4] s cílem šíření mocenského vlivu do primárně ruskojazyčných regionů, následně pak do bývalých států Východního bloku.[5][6][7] Dalším významným cílem jsou rusky mluvící komunity v USA, EU a arabských zemích.[8][9][10] Dosud byla zaznamenána ve 40 jazycích ve 160 státech světa.[11]

U webů jako je aeronet.cz a ac24.cz lze vysledovat ruské finanční toky,[12] texty jejich článků jsou často „cinknuté ruštinou“ nebo jsou překladem ruského bulváru. Podle šéfredaktorky investigativního webu Neovlivní.cz Sabiny Slonkové však jejich cílem není přesvědčit čtenáře o správnosti kremelského pohledu, nýbrž zahltit západní mediální prostor chaosem rozličných teorií, aby celkově vytvářely dojem „Bůhví jak to bylo“.[13]

K podobným závěrům došli i Kragh a ?sberg ve své studii z roku 2017. Švédští politologové rozebrali 4 000 článků publikovaných švédskou variantou oficiálního ruského serveru Sputnik.[14]
„ Stejně jako sovětská propaganda, bývá současná ruská veřejná diplomacie značně nekonzistentní. Západ je zároveň zobrazován jako slabý, ale zároveň jako existenciální hrozba pro Rusko. Evropa je stejně tak popisována jako xenofobní vůči uprchlíkům jako naivní pro poskytování azylu tolika z nich. Nicméně cílem nemusí být cílit na skupiny s protichůdnými vysvětleními, nástroje, jakými je Sputnik, slouží také k šíření mlhy kolem událostí a podněcování názorové nesourodosti. “

Přestože tak byla v minulosti v některých případech ruská propaganda kontraproduktivní, autoři studie usuzují, že jako celek je v prosazování svých zájmů natolik efektivní, že mohla ovlivnit rozhodování evropských zákonodárců. Například v hlasování švédské sněmovny o přistoupení na bližší kooperaci s NATO v roce 2016 chybělo jen pár hlasů zelených a sociálních demokratů k tomu, aby se smlouva neprosadila. Hlasování, jakým bylo to o ekonomických sankcích EU proti Rusku, totiž vyžadují jednomyslnost napříč všemi členskými státy a k posunutí politiky EU proto není třeba mnoho.[14]

Dle ekonoma Tomáše Prouzy, „klíčovým cílem ruské propagandy v České republice je zasít do společnosti pochyby o tom, že demokracie je nejlepší systém organizace státu; vytvářet negativní obrazy Evropské unie a NATO a odrazovat lidi od účasti v demokratických procesech“.[15] Zmíněné metody jsou součástí Ruskem vedené hybridní války, která má svůj počátek v anexi Krymu Ruskou federací a je zaměřená na postkomunistické země a také západní Evropu.

Popis

Ruská státní propaganda se vyznačuje propagací ruské politiky, autokracie, totalitarismu,[17] a zároveň cynickými a odmítavými komentáři vůči politickým postojům západního světa. Dnes oficiální kremelská média vzešla plynulým přechodem z médií sovětské propagandy,[18] na Sovětské Rusko se také většinou dobrovolně odkazují.[19][20][21][22][23]

Podle evropské skupiny proti propagandě Stratcom East je jednou ze strategií Ruska šířit tolik zpráv, které si odporují, že lidé dojdou k závěru, že existuje tolik verzí příběhu, že je nemožné zjistit, co je pravda.[24]
Studie

Ruskou propagandou se zabývalo mnoho analýz investigativních žurnalistů a socio-politických expertů. V Česku mezi nejvýznamnější patří Ondřej Kundra (týdeník Respekt). Svou Novinářskou křepelku drží za své investigativní texty, které ruský dezinformační systém podrobně zkoumají, v první řadě za knihu Putinovi agenti.[12]

I když se ruská propaganda soustředí na státy bývalého Sovětského svazu (což potvrdily i hromadné databáze prokazatelně nepravdivých zpráv proti západní demokracii jako zpráva East StratCom Task Force),[25] v Německu byl efekt přístupností západních médii značně omezen. Přesto, v souvislosti s Evropskou migrační vlnou 2015, bylo zjištěno, že mnohé servery šíří mylné informace i zde.[26] Jde například o fiktivní příběhy obětí silvestrovských útoků v Kolíně[27][28] nebo placené facebookové „trolly“ sdílející konspirační teorie.
Zodpovědnost

Mezinárodní právo sice zakazuje propagandu podněcující k válce, podvracející nebo pomlouvačnou,[29] jenže hranice těchto definic jsou velmi mlhavé, a proto Rusko nikdy před mezinárodním soudem nestálo. Nicméně například ICJ (International Commison of Jurists) usvědčilo Rusko z porušení lidských práv propagandou zaměřenou proti LGBT komunitě.[30]
Situace v cílových státech a reakce
Česko
Související informace naleznete také v článku Česko-ruské vztahy#Ruská špionáž a propaganda.

Igor Nikolajčuk z ruského Ústavu strategických studií označil Českou republiku za „rozdělenou zemi“, kde jsou podle něj dvě protichůdné tendence, zda se obracet spíš ke „germánskému nebo slovanskému“ světu.[31]

V polovině roku 2016 připravili politologové z Masarykovy univerzity ve spolupráci s think-tankem Evropské hodnoty analýzu, kde identifikovali metody prokremelských dezinformačních webů. Na základě rámcové čtenosti článků se analýza zaměřila na weby Sputnik, AC24, Svět kolem nás a Parlamentní listy, vynechala ale třeba i známý web Aeronet. Jejich metody propagandy se podle nich nespoléhají už jen na prvoplánovou propagandu v podobě primitivní propagace Kremlu nebo podvrhů fotek a videí. Začaly používat sofistikované způsoby, které ale taktéž zásadně odporují žurnalistickým pravidlům. Zprávy jsou zabarveny především stylem referování či relativizováním některých témat. Obsahují emotivní figury nebo manipulativní techniky a každý pátý článek vyjadřuje negativní emoci. K porušení žurnalistických pravidel došlo ve 40 procentech prostřednictvím svalování viny, ve 34 procentech zveličováním a fámami, v 18 procentech neopodstatněným nálepkováním a v necelých 8 procentech obsahem názoru autora článku. Překvapením bylo, že Parlamentní listy používaly ještě méně odkazů na zdroje, než ostatní weby (40 procent, zbytek 75 procent případů), a používaly manipulativní metody častěji než Sputnik. Čeští politici je přitom považují za standardní prostor pro svou prezentaci.[32]

Evropské hodnoty potom zveřejnily přehled 39 českých aktivních dezinformačních webů s jejich charakteristikami. V prosinci 2016 se na základě toho rozhodla stáhnout z těchto stránek svoji online inzerci Česká spořitelna, která se tak stala první velkou českou společností, jež přistoupila k tomuto kroku. Česká spořitelna k tomu uvedla, že je pro ni nepřijatelné financovat zdroje nepodložených a někdy i záměrně lživých informací. Už v květnu přitom k podobnému kroku přistoupila jazyková škola James Cook Languages a Evropské hodnoty oslovily za tímto účelem i další firmy.[33]

Od ledna 2017 působí v ČR Centrum proti terorismu a hybridním hrozbám, které mimo jiné na klamavé zprávy z ruských zdrojů upozorňuje, jejich vytipování se věnují asi tři desítky lidí. V Bruselu obdobná skupina vznikla již před rokem. Ruskou propagandu podle analytiků v ČR na internetu šíří až okolo stovky subjektů.[34][31]

K výročí odchodu sovětských vojsk pořádá Člověk v tísni každoročně kampaň Proti ztrátě paměti, při níž vydává memorandum s články známých novinářů doprovázené výstavami, které má povědomí o působení ruské propagandy rozšířit i mezi širší veřejnost.[35]

Skupina českých investigativních novinářů zveřejňuje seznam proruských publikací a webů, u kterých se jedná „nejen o čistou a neskrývanou propagandu, ale i o média, která nekomentované Putinovské vidění světa nabízejí mezi standardními zpravodajskými texty“ na Neovlivní.cz.[36]

Dle ekonoma Tomáše Prouzy, „klíčovým cílem ruské propagandy v České republice je zasít do společnosti pochyby o tom, že demokracie je nejlepší systém organizace státu; vytvářet negativní obrazy Evropské unie a NATO a odrazovat lidi od účasti v demokratických procesech“.[15] Zmíněné metody jsou součástí Ruskem vedené hybridní války, která má svůj počátek v anexi Krymu Ruskou federací a je zaměřená na postkomunistické země a také západní Evropu.[16]

V České republice také působí několik prokremelských spolků, které se nijak netají svými sympatiemi k putinovskému Rusku, přispívají na dezinformační weby a jsou často otevřeně nepřátelské vůči EU, NATO, Ukrajině nebo českým politikům.[37]
Evropská unie

Propaganda putinovského Ruska podle západních státníků cílí i na projekt Evropské unie a podle amerického viceprezidenta Joeho Bidena je cílem vrátit svět k politice definované sférami vlivu. V politice evropských států nabývaly v druhé polovině prvního desetiletí 21. století úspěchu protiimigrační euroskeptické populistické strany, které se netajily sympatiemi k Rusku. Podle politologa Matěje Trávníčka z FSV UK tyto nové strany spojuje „důraz na změnu, protest proti stávajícím elitám a snaha v sobě zhmotnit a artikulovat nespokojenost, kterou v době nekončících krizí v sobě cítí voliči prakticky ve všech členských zemích Unie.“ Unie tak sledovala vývoj ohledně klíčových voleb v roce 2017, které čekaly Francii, Itálii, Německo a Nizozemsko. Už v roce 2016 Británie odhlasovala odchod z EU, což Unií otřáslo, a Trumpovo vítězství v témže roce ukázalo nacionalistům, populistům a protiimigračním extremistům cestu k reálné moci. Bruselská skupina proti propagandě Stratcom East uvedla předpoklad, že Rusko se bude snažit tyto volby ovlivnit dezinformační kampaní proti evropským politikům a principům.[24]
„ Existuje tu dalekosáhlá, alespoň částečně organizovaná dezinformační kampaň proti EU, jejím politikům a jejím principům “
— zdroj blízký Stratcom East, bruselské skupině proti propagandě[24]

Není také výjimkou, že jsou prostřednictvím ruských webů šířeny také falešné důkazní materiály jako podhoubí pro dojem rozličných nesourodostí západních novin. Výše zmíněná studie Kragha a ?sberga z roku 2017 ve své analýze 4 000 textů švédské verze oficiálního kremelského rozhlasu Sputnik a dalších „zdrojů ruské diplomacie“ (především RT – novodobý anglickojazyčný Russia Today) nalezla 26 zřejmě falzifikovaných dokumentů. Dokladem takových falzifikací je například to, že údajní Švédové si v takových dokumentech dopisují anglicky, podobné dopisy ve švédštině zase obsahují množství gramatických chyb.

Nicméně autoři se shodují, že i tato forma propagandy je úspěšná. Do švédských médií se tak proruským webům podařilo dostat například ničím nepodložené informace, podle kterých byli švédští politici zapleteni do nelegálního prodeje zbraní či podle kterých ponorky NATO narušují švédské teritoriální vody.[14]
Spojené státy americké

Rusko podle tajných služeb USA vedlo v roce 2016 kampaň posvěcenou ruským vedením, která měla ovlivnit výsledek amerických prezidentských voleb. Cílem bylo podpořit Donalda Trumpa, zdiskreditovat demokratickou kandidátku Hillary Clintonovou a podkopat tak demokratický proces v zemi. Shodly se v tom CIA, FBI i NSA. Prostředky, které měly být využity, byly například hackerské útoky na počítače vedení demokratů a šíření falešných informací a zpráv na internetu a sociálních sítích vyvolávajících zmatek a pochyby. Podle amerického poslance Adama Schiffa z výboru pro kontrolu zpravodajských služeb bylo cílem mimo to také vyvolat nesváry v zemi.[38]
Další země

Následkem migrace Rusů do Pobaltí především po druhé světové válce je dnes v Baltských státech asi 25 % obyvatel etnických Rusů a také zprávy proto vycházejí v ruštině. NATO odhaduje, že v Kaliningradu přetrvává asi 225 tisíc ruských vojáků[39] a například podle generála Jacka Keana, který odmítl Trumpovo přizvání na post ministra obrany, plánuje Putin invazi do této oblasti.[40] Zdaleka ne všichni evropští státníci sdílejí tento pohled, nicméně hrozbě přikládají jistou hodnotu podporou společného cvičení NATO (včetně 600 amerických vojáků) či užšími vojenskými dohodami (Finsko a Švédsko). Rusko na cvičení reagovalo přesunem asi 100 000 vojáků na svou a běloruskou západní hranici (operace Zapad).[41] Ruská média interpretovala cvičení NATO jako provokaci a přípravu na invazi do Ruska.[14]

Litevské bezpečnostní složky prohlásily, že ruský postoj ohrožuje litevskou nezávislost. Pozice nárazníkových států Ruska (Pobaltí, Ukrajina) je nyní dvojaká, protože přestože Donald Trump po svém zvolení změnil názor a přistoupil na protiruské sankce, odmítl případnou obranu dalších napadených států. Donald Trump během kampaně dokonce sdílel citát proti Hillary Clintonové z ruského propagandistického webu,[42] což je dokladem toho, že ruská propaganda skutečně americkou (a posléze i pobaltskou) politiku mohla změnit. Studie Foreign Policy Research stopovala tweety a weby ruských trollů a výzkumníci odhadli, že byl takový obsah zobrazen přibližně 213 milionkrát. Litevští hodnostáři projevili strach zejména proto, že podobná informační válka předcházela invazi na Krym v roce 2014 a následné hybridní válce na východě Ukrajiny.[43][31]

Tato propaganda stejně jako v případě Ukrajiny cílí na překreslování historického obrazu Sovětského Ruska. Rusko dodnes považuje sovětskou okupaci Pobaltí za oprávněnou, (cca 56 % Rusů lituje rozpadu SSSR)[44] europoslanec reportér z oblasti Jaromír Štětina proto říká, že se Putin snaží vystavět popularitu na jediné přednosti Ruska – jeho velikosti.[45] Nové invaze skutečně Putinovi přinesly ohromující popularitu jak v Rusku, tak v komunitách etnických Rusů v zahraničí.[46]

Ruská státem placená televize RT, která se zaměřuje na propagaci politiky Kremlu v zahraničí,[47] dostala pokutu od britské rady pro televizní a rozhlasové vysílání Ofcom za tendenční zpravodajství o probíhajících konfliktech na východní Ukrajině a v Sýrii.[48]
Mediální propaganda řízená Kremlem
Podrobnější informace naleznete v článcích Putinismus a Armáda trollů.

Zpravodajský server colta.ru přinesl v září 2015 svědectví několika novinářů z ruských televizí, mezi nimi např. televizního producenta Stanislava Feofanova nebo nejmenovaného pracovníka Všeruské státní televizní a rozhlasové společnosti, která dokládají, že v období vlády Vladimira Putina se začala měnit novinářská práce v Rusku a začala být ovlivňována Kremlem. Už před rusko-gruzínskou válkou byl v mediálním obrazu budován protivník Ruska, kterým byl světový kapitál zosobněný do Rothschilda, Morgana apod. a jeho negativní vliv na Rusko, především na vývoj cen ropy nebo na špatné potraviny dovážené Rusům. V období gruzínské války Kreml vytvořil konkurenční prostředí mezi televizemi, které soutěžily, kdo natočí exkluzivnější reportáž o válce. Veřejnost tehdy ale válku nepodpořila.[49]

Kreml se poučil a vytvořil sjednocený propagandistický proud. Konkurenční televize začaly spolupracovat a vyměňovat si kontakty, záběry, informace a výsledkem je podle zpovídaných novinářů mj. i 86% podpora Putina. Někdy v únoru 2014 se do ruských médií z Kremlu dostala informace o nové studené válce, horší než ta předchozí, která nahradí dosavadní informační válku.[49]

V období krymské krize byla tato sjednocená strategie vyzkoušena naplno. Kreml vydal zadání, že každý den bude natočena reportáž, jak právě nyní Krym prosperuje a roste blahobyt a radost staronových ruských občanů. Na nižších úrovních nevznikají žádné diskuse, zadání se plní mlčky. Podobně funguje zpravodajství z Luhanské a Doněcké oblasti, kde navíc působí válečný efekt, se kterým Kreml dopředu počítá.[49]

Podmanění státních médií Kremlu v praxi probíhá tak, že nejužší vedení stanic, ředitelé a šéfredaktoři odjíždějí každý pátek do Kremlu, kde se radí o propagandistické televizní strategii. Plán je přesný a vše je rozepsáno, zadáno je jakého pozvat experta k jaké debatě apod.[49]

V období ukrajinské krize a následné války už tato mašinérie jela naplno a vykazovala neuvěřitelná čísla sledovanosti. TV Rossija 24 zaznamenala trojnásobný vzrůst sledovanosti oproti stavu před válkou. Novináři pochopili, že na vlně této propagandy mohou vydělat peníze a vybudovat si kariéru, i proto jim Kremlem zinscenovaná role mnohdy vyhovuje.[49]
Propagandistické pokřivování skutečností během ukrajinské krize
Podrobnější informace naleznete v článku Ukrajinská krize.

Ruská média často pokřivují fakta ve svých reportážích o ukrajinské krizi[50] nebo z tajení přítomnosti ruské vojenské techniky na povstalecké straně.[51] Podle internetového deníku Echo24 je ruská propaganda v souvislosti s válkou na východní Ukrajině velmi intenzivní a její dosah je ohromný. Deník ji dokonce označil jako „ruské lži“,[52] podobně jako Lidovky.cz.[53]

Server Echo24 odkázal na slovenský Denník N, který přinesl seznam aktivisty Juraje Smetany. Tento seznam obsahuje údaje o internetových stránkách, které propagandu ruských médií tlumočí v prostředí českého a slovenského internetu. Podle Smetany jsou tyto weby sice většinou anonymní, ale působí „profesionálním dojmem“. Často mají také společné to, že celkově líčí Rusko jako zdravou duchovní zemi, kdežto v západních zemích je podle nich morálně rozvrácená společnost.[52]

Součástí ruské propagandy je propagační projekt v dimenzi multimiliónové dolarové operace armáda trollů (rusky ???-???????, v anglických médiích běžně označovaná jako troll army).[54] Jedná se o státem financované internetové loutkové týmy komentátorů napojené na ruskou federální službu bezpečnosti, kteří se pomocí loutkových účtů podílí na ruských i mezinárodních webových blozích a internetových diskuzích s cílem šířit proputinovskou a proruskou propagandu. Převážně je využíván systém opačné cenzury založený na principu, že pokud není možné informace cenzurovat, je možné čtenáře „zahltit odpadem konspiračních teorií a pomluv“.[55]

Dalším fenoménem ruské propagandy je tvorba zinscenovaných scén obětí ukrajinské vlády. Za asistence kamer ruských televizí již několik let natáčí Maria Cypko zfalšované scény, ve kterých v různých převlecích a účesech vystupuje pokaždé jako jiná „oběť ukrajinské vlády“. Ruští propagandisté tuto „plačku k pronájmu“ využívají znovu a znovu a je jim jedno, že její vystoupení jsou médii dobře zdokumentovaná, takže se stejně ukáže, že jde o lež. Vystupovala i jako Syřanka z Damašku, vyzývající Putina ke zvýšení dodávek zbraní prezidentu Asadovi.[56]

Na rozmach ruské propagandy v Česku upozornila i BBC. V Česku vznikla velká skupina profesionálně vypadajících zpravodajských webů, které prezentují ruská stanoviska a dávají velký prostor ukrajinské krizi. Mají nepřehlednou vlastnickou strukturu a vyvstává tak otázka, kdo je financuje. Podle těchto webů je například ukrajinská vláda označována jako fašistická a Spojené státy podle nich plánují ovládnout svět. České stránky ruské oficiální zpravodajské služby Sputnik (bývalý Hlas Ruska) uvádějí (respektive uváděly) zprávy s titulky jako „Ruská armáda je nejsilnější v Evropě“ nebo „Obama nenávidí Rusko“. Při průjezdu konvoje Američanů přes Českou republiku si ruské televize všímaly jen negativních informací a některé informace naopak zatajovaly.[57] Ze čtyř průzkumů podle dvou od STEM/MARK a Phoenix research on-line většina Čechů proti konvoji nic neměla, podle třetího od SANEP byly tábory příznivců a odpůrců vyrovnané[58] a podle čtvrtého od Medianu bylo 38 % lidí pro konvoj a 25 % proti,[59] ruská média ale informovala o tom, že Češi jsou proti konvoji a masově protestují. Ještě silnější propaganda v ruštině je z Ruska cílena na pobaltské ruské menšiny.[57]
Obhajoba invaze roku 1968 ruskou státní televizí
Podrobnější informace naleznete v článku Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa#Obhajoba invaze ruskou státní televizí v roce 2015.

Terčem ruské propagandy se stalo i Česko a Slovensko, když ruská státní televize Rossija 1 v roce 2015 natočila lživý film Varšavská smlouva. Odtajněné stránky (rusky ?????????? ???????. ?????????????? ????????), ve kterém mimo jiné svalila odpovědnost za invazi vojsk do Československa v roce 1968 na pražskou opozici a její „údernou sílu“ klub politických vězňů K 231, jehož členy film označil za odsouzené esesáky, fašisty a kolaboranty a nepřátele československého lidu, kteří chtěli vytvořit situaci beztrestného teroru a vyvolat ozbrojené srážky a krveprolití.[60][61][62][63]
Obviňování Západu z útoků na ruské území

Ředitel ruské Federální služby pro kontrolu narkotik Viktor Ivanov v červenci 2015 obvinil Západ, že může za drogovou epidemii, prostřednictvím které se západní tajné služby pokoušejí destabilizovat zemi. Na území Ruska byl podle jeho slov „proveden skutečný útok s použitím nového narkotika vykazujícího známky bojové otravné látky.“ Speciální jedy do drog podle něj vyvíjejí vědecké ústavy ve Spojených státech a Velké Británii a pod vlivem drog byly i davy protestujících na ukrajinském Euromajdanu, kteří svrhli Janukovyčův režim.[64]

Poslankyně prokremelské strany Jednotné Rusko Anna Kuvyčková například natočila s malými dětmi z policejní školy ve Volgogradu militantní videoklip, v němž zpívají o Vladimirovi Putinovi jako o strýčku Vovovi a slibují mu, že ačkoliv chtějí světový mír, jsou připraveni nastoupit na poslední bitvu. Zpívají, že Kurily (anektované v roce 1945 Sovětským svazem) nedají samurajům, Krym se Sevastopolem (anektované Ruskem v roce 2014) zůstanou ruské a zpátky do lůna vlasti navrátí i Aljašku (prodanou USA v 19. století). V klipu zaznívá, že lidé jsou unaveni z Hegemona (kterým se myslí USA), že EU je bezradná a krize na Blízkém východě bez řešení, že za oceánem se ujal vlády prezident (kterým se myslí Donald Trump), že pokud budou Rusové slabí, ztratí celou zemi, že připomínkou družby je rudá hvězda.[65]
Zneužívání zahraničních novinářů

Prokremelská propaganda stále častěji zneužívá novináře z různých částí světa, kterým připisuje autorství informací, které se nezakládají na pravdě. Stále více zahraničních novinářů zjišťuje, že jejich jména byla zneužita prokremelskou propagandou. Po dementování některá média zprávu stáhnou nebo alespoň zpochybní, jiné proruské servery ji šíří dál. Později se situace opakuje u jiného novináře.[66]
Alternativní či nelineární válka
Související informace naleznete také v článku Hybridní válka.

Proti některým zemím EU a evidentně i proti České republice vede Moskva alternativní či nelineární válku. Je to válka, v níž se Kreml snaží prostřednictvím masivní propagandy v médiích a hlavně na sítích zmanipulovat veřejné mínění. Velkými finančními projekty ovlivňuje ekonomiku a daně, ale intenzívním zpochybňováním demokratických principů i politiku zemí, o nichž si Kreml myslí, že by měly patřit do sféry jeho vlivu.

cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


33.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:02 avatar
Edo ideeeeeeš ty náš spammer robot trol


34.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:03 avatar
Ruský veľvyslanec pohrozil jadrovým útokom na dánske lode

Rusko by mohlo vyslať svoje jadrové strely proti dánskym lodiam, ak sa škandinávska krajina pripojí k protiraketovej obrane NATO. Toto vyhlásenie ruského veľvyslanca v Kodani v sobotu vyvolalo ostrú reakciu dánskej vlády. Minister zahraničia označil diplomatove slová za prekročenie prípustných medzí.

inister zahraničia označil diplomatove slová za prekročenie prípustných medzí.

„Nemyslím si, že by Dáni celkom chápali dôsledky svojho pripojenia k protiraketovej obrane vedenej USA. Ak sa tak stane, dánske lode sa stanú cieľmi pre ruské jadrové strely,“ povedal ruský ambasádor Michail Vanin v rozhovoru s denníkom Jyllands-Posten. Podľa neho hrozí, že sa oba štáty stanú nepriateľmi.

Šéf dánskej diplomacie Martin Lidegaard vyhlásil, že M. Vanin „prekročil prípustné medze“, keď dal najavo, že každý, kto sa v budúcnosti pripojí k obrannému systému, bude terčom ruských striel.

Dánsko v vlani v auguste súhlasilo, že sa pripojí k protiraketovému štítu NATO a poskytne aspoň jednu malú vojnovú loď s dostatočne výkonným radarom. Protiraketový obranný systém, ktorého pozemné základne majú byť v Poľsku a v Rumunsku, Moskvu dlhodobo silno dráždi.

www.trend.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


35.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:04 avatar
‚Ráj po jaderné válce? To nám ještě žádný vládce nesliboval,‘ reagují Rusové na slova Putina o atomovkách

Moskva Výrok ruského prezidenta Vladimira Putina ze čtvrteční debaty v Soči, že v případě jaderného útoku Rusové „jako mučedníci půjdou do ráje“ a agresoři „prostě chcípnou“, vyvolal bouřlivou reakci na sociálních sítích i množství vtipů. „Dostane se Rus do ráje - a tam prezident Putin,“ hlásá jedna z anekdot, které zaznamenala ruská redakce BBC. „Je Putin - je ráj. Není Putin - není ráj,“ hlásá další.

„Hlavní podlost nepřátel Ruska přirozeně spočívá v tom, že se nechystají zaútočit. Prostě nekonečná záludnost,“ postěžoval si další vtipálek.
‚Agresoři chcípnou, Rusové půjdou jako mučedníci do ráje.‘ Rusko použije jaderné zbraně jen na obranu, říká Putin

Šéfredaktorovi rozhlasové stanice Echo Moskvy ale Putinovo vystoupení připomnělo výrok papežského legáta Arnauda Amauryho z křížové výpravy proti albigenským kacířům: „Zabte je všechny, pánbůh ty své pozná.“

Jiní uživatelé sociální sítí si zase všímají toho, nakolik se Putinova vize přiblížila slibům, jaké dávají radikální islamisté sebevraždným atentátníkům - akorát že ruské mučedníky v ráji místo krásných hurisek a panen budou čekat ruské poslankyně a senátorky.

Zdroj: www.lidovky.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


36.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:06 avatar
Presne Poľsko napadlo Československo po podpise zmluvy s Nemeckom


37.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:06 avatar
USA vyzvali Rusko, aby desať rokov po vojne stiahlo svojich vojakov z Gruzínska

Ochranu pred Ruskom sa Gruzínsko snaží nájsť v členstve EÚ.

Desať rokov po skončení konfliktu v Gruzínsku vyzvali Spojené štáty Rusko, aby ukončilo vojenskú prítomnosť v častiach tejto juhokaukazskej republiky. S odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničných vecí o tom v stredu informovala agentúra DPA.

Rusko by malo splniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o prímerí a stiahnuť sa z obsadených území regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, uviedla hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Heather Nauertová vo vyhlásení, ktoré zverejnili v utorok miestneho času.

Bývalá sovietska republika Gruzínsko si pred desiatimi rokmi chcela získať späť pod svoju kontrolu odštiepenecké regióny Abcházsko a Južné Osetsko. Tie sa totiž spod vplyvu Tbilisi vymanili počas separatistických vojen začiatkom 90. rokov.

V noci na 8. augusta 2008 napadli gruzínske jednotky Južné Osetsko, v priebehu niekoľkých dní však utrpeli porážku. Rusko po tzv. päťdňovej vojne neskôr uznalo Abcházsko i Južné Osetsko za nezávislé štáty a doteraz tam má rozmiestnených svojich vojakov, pripomína DPA.
Tbilisi na členstvo v EÚ

Moskva a Tbilisi odvtedy neudržiavajú diplomatické vzťahy. Aj kanadská ministerka zahraničných vecí Chrystia Freelandová odsúdila obsadenie Abcházska a Južného Osetska Ruskom ako porušenie medzinárodného práva. Obyvatelia oboch regiónov sa podľa nej opakovane stávajú obeťami zločinov a porušovania ľudských práv. Freelandová vyzvala Moskvu, aby na kontrolované územia umožnila prístup pozorovateľom Európskej únie.

Gruzínsko sa ochranu pred Ruskom snaží hľadať v členstve v EÚ a Severoatlantickej aliancii. Na summite NATO v Bruseli, ktorý sa uskutočnil v polovici júla, aliancia potvrdila perspektívu Tbilisi na členstvo.

Pred následkami vstupu Gruzínska do Severoatlantickej aliancie varoval v pondelok ruský premiér Dmitrij Medvedev. K záležitosti sa vyjadril v rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Kommersant FM. „Mohlo by to spôsobiť strašný konflikt. Je úplne nepochopiteľné, kto by chcel takúto vec," povedal Medvedev na margo prípadného vstupu Gruzínska do západnej vojenskej aliancie.

www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


38.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:07 avatar
Nech USA stiahnu všetkých vojakov z Európy.


39.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:07 avatar
Ruskí spojenci Abcházsko a Osetsko neuznali

Rusko utŕžilo vážnu ranu od svojich spojencov v Šanghajskej organizácii pre spolupráci (SCO), od ktorých očakávalo plnú podporu svojho postupu voči Gruzínsku. Zúčastnené krajiny vrátane Číny v spoločnej deklarácii odsúdili použitie sily a vyzvali k rešpektovaniu územnej celistvosti každej krajiny.

Za postup voči Gruzínsku navyše Rusku možno podľa šéfa francúzskej diplomacie Bernarda KOuchnera hrozia sankcie zo strany Európskej únie, ktorá bude o rusko-gruzínskom konflikte rokovať na mimoriadnom summite v pondelok. Summit môže tiež spochybniť pripravovanú októbrovú schôdzku EÚ s Ruskom ohľadom prípravy novej dohody o strategickom partnerstve, naznačil zástupca Európskej komisie.

Rusko sa tak kvôli vojenskému zásahu v Gruzínsku začiatkom mesiaca, ktorý odsúdila väčšina západných krajín, dostalo podľa agentúry AP do ešte väčšej medzinárodnej izolácie. Prezidenti Ruska, Číny, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu a Tadžikistanu v záverečnej deklarácii na záver summitu SCO potvrdili oddanosť rešpektovaniu historických a kultúrnych tradícií každej krajiny a úsiliu o zachovanie jednoty štátu a jeho územnej celistvosti. Odsúdili použitie sily, ktoré bránilo celkovému urovnaniu miestnych konfliktov.

Ruský prezident Dmitrij Medvedev sa pred zverejnením deklarácie snažil vykladať jej obsah tak, že účastníci summitu zaujali „jednotný postoj k akciám Ruska v Gruzínsku“. Dokument však v súvislosti s dohodou o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom, ktorú podpísali po ozbrojenom konflikte, oceňuje „aktívnu úlohu Ruska napomáhajúcu mieru a spolupráci v regióne“.

Krajiny SCO vyjadrili vážne znepokojenie nad napätím v Gruzínsku a okolo Južného Osetska a vyzvali strany k riešeniu problémov mierovou cestou a dialógom. V dokumente nie je žiadna zmienka o uznaní Južného Osetska a Abcházska Moskvou a žiadny zo zúčastnených prezidentov nedal najavo zámer tak urobiť.

Ruským vojenským postupom je znepokojená aj Čína

Znepokojenie nad ruským postupom voči Gruzínsku vyjadrila vo štvrtok prvýkrát samostatne aj Čína prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí. Ministerstvo aj čínsky prezident účastníkov zo summitu v Dušanbe vyzvali k riešeniu problémov prostredníctvom dialógu.

Francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner naznačil, že Európska únia zvažuje vyhlásenie sankcií voči Rusku ako reakcia na jeho postup voči Gruzínsku. O sankciách a prípadných ďalších opatreniach bude EÚ rokovať v pondelok na mimoriadnom summite v Bruseli. Povahu sankcií Kouchner odmietol oznámiť, len povedal, že partneri v EÚ pripravujú ku Gruzínsku vyhlásenie. Zároveň uistil, že Francúzsko nie je za prerušenie vzťahov s Ruskom, ale len za vyjednávania.

Na Kouchnerova slová rýchlo a zároveň ironicky reagoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý diskusiu o sankciách označil za výplod chorobnej predstavivosti a zmätenosti na Západe. Podľa neho je Západ rozhorčený neúspechom svojho miláčika Gruzínska.

Pondelkový summit EÚ by však mohol spochybniť októbrovú schôdzku EÚ s Ruskom ohľadom strategického partnerstva. Pripustil to hovorca Európskej komisie Peter Power, podľa ktorého sa však so schôdzkou stále počíta.

Saakašvili: Rusko plánuje prekresliť mapu Európy

Gruzínsky prezident Michail Saakašvili obvinil Rusko, že plánuje „prekreslenie mapy Európy silou“ a že sa bude snažiť zvrhnúť i jeho samotného. V rozhovore pre Financial Times kritizoval Rusko, že využilo svoju dlho pripravovanú inváziu k obnoveniu svojho panstva, k získaniu väčšej kontroly nad energetickými dodávkami do Európy a potrestanie tých, ktorí veria v demokraciu.

Podľa predbežnej bilancie, ktorú zverejnil generálny prokurátor Južného Osetska, zahynulo pri rusko-gruzínskom konflikte začiatkom mesiaca 1692 ľudí. Rusko koncom minulého týždňa uvádzalo dvesto obetí a Gruzínsko tiež dvesto. Krátka vojna medzi Ruskom a Gruzínskom prepukla 8. augusta kvôli separatistickým oblastiam Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré sa s podporou Ruska už viac ako desaťročia usilujú o nezávislosť.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


40.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:08 avatar
Ano Poľsko napadlo ČEskoslovensko


41.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:08 avatar
Parlament vyzýva Rusko na ukončenie okupácie gruzínskych území

podpora územnej celistvosti Gruzínska
výzva na ukončenie ruskej okupácie a vojenskej prítomnosti na území Gruzínska
pripravenosť EÚ pomôcť urovnať rusko-gruzínsky konflikt

Rusko by malo ukončiť svoju okupáciu gruzínskeho Abcházka a Južného Osetska a plne rešpektovať územnú celistvosť krajiny, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament.

Takmer desať rokov po vojenskej agresii voči Gruzínsku z augusta 2008 Rusko pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko, konštatuje uznesenie. Poslanci pripomínajú, že išlo o prvý väčší otvorený ruský útok na širšie európske usporiadanie, po ktorom nasledovali ďalšie akty agresie - vrátane anexie Krymu a vojny na východe Ukrajiny.

Ruské útoky musia prestať

Uznesenie konštatuje, že Rusko odmieta plne dodržiavať Európskou úniou sprostredkovanú dohodu o prímerí z 12. augusta 2008 a neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v gruzínskych separatistických regiónoch.

Európsky parlament vyjadril suverenite a územnej celistvosti Gruzínska jednoznačnú podporu a požiadal Rusko, aby odvolalo svoje rozhodnutie uznať takzvanú nezávislosť gruzínskych regiónov Abcházka a Južného Osetska.

Poslanci vyzvali Rusko, aby stiahlo z Gruzínska všetky svoje vojenské jednotky, umožnilo pozorovateľskej misii EÚ (EUMM) neobmedzený prístup na okupované územia a zastavilo budovanie plotov s ostnatým drôtom a ďalších bariér, ktoré bránia vzájomných kontaktom ľudí a izolujú populáciu oboch okupovaných regiónov.

EÚ je pripravená pomôcť

Poslanci zdôraznili, že Európska únia je pevne odhodlaná prispieť k mierovému vyriešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, v rámci medzinárodných rokovaní v Ženeve, ktorým Únia spolupredsedá, či činnosťou svojej pozorovateľskej misie v Gruzínsku.

Vyhlásenie spravodajcu

Predseda Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) David McAllister (EPP, DE) uviedol: „Je to zmrazený konflikt, nemal by sa však stať zabudnutým. Vyriešenie konfliktu si vyžaduje tri kroky zo strany Ruska: bezpodmienečné naplnenie všetkých ustanovení dohody, zastavenie upevňovania administratívnych hraníc a zdržanie sa ďalšieho postupu do gruzínskeho vnútrozemia a umožnenie návratu všetkých vysídlených gruzínskych občanov.?

www.europarl.europa.eu Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


42.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:09 avatar
USa by mali ukončiť okupáciu množstva krajín v ktorých majú svoje vojenské základne


44.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:10 avatar
Z Armenska


46.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:11 avatar
Presne USA majú základne v desiatkach krajín


50.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:16 avatar
Vojenska zakladna USA v ČSR

UNRRA: Na pomoc v najťažšej chvíli sa nezabúda

Víťazov zdobí štedrosť. Týmto heslom sa riadili vlády protihitlerovskej koalície, keď zakladali Správu Spojených národov pre pomoc a obnovu, známu pod skratkou UNRRA (United Nation Relief and Rehabilitation Administration).

Prvý vlak s potravinami a liekmi od tejto medzinárodnej humanitárnej agentúry dorazil do Bratislavy práve pred 70 rokmi. Na Orave a hornom Zemplíne pomohli dodávky zažehnať hroziaci hladomor. Pred prvými povojnovými Vianocami mnohé deti v Československu písali listy nie Ježiškovi, ale dobrej tetuške, víle alebo pani Unrre…

Podľa správy v Pravde zo 7. júna 1945 bolo v prvom transporte s pomocou aj 22 nových nákladných áut zo zásob kanadskej armády. Boli určené na rozvoz tovaru UNRRA, prevažne potravinárskeho, po Bratislave i celom západnom Slovensku. Už týždeň predtým priniesla Pravda informáciu o tom, že pomoc prichádza zo zámoria najprv loďami do rumunského prístavu Konstanca na pobreží Čierneho mora, odkiaľ sa k nám dostane buď riečnymi plavidlami po Dunaji (po odstránení prekážok na jeho toku), alebo vlakmi. "Lode aj vlaky sú vlastne sovietske vojenské transporty,“ oznamovali noviny.

Z iných zdrojov (práce historikov Georgea Woodbridgea, Karla Sommera, Slavomíra Michálka a i.) sa však dozvedáme, že prvá loď El¤Mundo s dodávkami pre Československo pristala v Konstanci už 8.¤apríla a prvý vlak s tovarom dovezeným touto loďou dorazil na Slovensko 2.¤mája 1945. Skončil však v Trebišove, tam sa tovar aj vyložil. Išlo o mäsové konzervy, šatstvo, obuv, lieky a zdravotnícky materiál.

Doprava na ostatnom oslobodenom území bola v tom čase veľmi sťažená alebo úplne paralyzovaná. Veď na strednom a západnom Slovensku sa ešte bojovalo, navyše chýbali aj dopravné prostriedky. S prvým transportom dorazilo preto do Trebišova aj 44 nákladných áut. Nemali však karosérie, ktoré zostali "visieť“ v skladoch v Konstanci. Východniari ich preto nahradili doskami, aby mohli rozviezť tovar do najpostihnutejších miest. Potom však začali pociťovať nedostatok pohonných hmôt, a tak americké autá museli merať dlhú cestu za benzínom až do rumunského prístavu. Veľmi problematická bola vtedy aj doprava vlakmi z Konstance. Prečo prvému transportu trvala cesta takmer štyri týždne? Úlohu zohrala vzdialenosť (vyše 2-tisíc kilometrov), ale najmä povojnové pomery. Nedostatok lokomotív, vozňov a uhlia v štátoch, ktorými prechádzala trasa.

Popri trati číhali lúpežné bandy, ktoré prepadávali vlaky. Transporty spočiatku sprevádzali vojaci Červenej armády, neskôr ich vystriedali strážne oddiely UNRRA. Piati ich príslušníci padli pri prestrelkách s týmito bandami, ďalších 26 bolo zranených. Pri takejto riskantnej preprave tovaru nejaká jeho časť zmizla počas cesty v dôsledku lúpeží alebo rozkradnutia. Straty však boli napodiv výrazne menšie, ako by sa dalo predpokladať. Podľa štatistík, zverejnených agentúrou, sa do polovice augusta 1947 z celkového počtu 6¤850 áut UNRRA prevážaných do Československa stratilo cestou iba 111 a zo 160-tisíc železničných vozňov nedorazilo do cieľa len 335.
Horský guláš a fialový hnus

Konstanca bola do septembra 1945 jediným námorným prístavom, ktorý prijímal lode s nákladom UNRRA pre Československo. Potom k nemu pribudli ďalšie: v Hamburgu, Brémach, Rotterdame, Amsterdame, Terste, Antverpách a tak ďalej. Všade tam zriaďoval Československý úrad pre hospodársku pomoc a obnovu svoje expozitúry.

V Prahe pôsobila zároveň 15-členná misia UNRRA. Je zaujímavé, že ju celý čas viedol Piotr Ivanovič Alexejev zo sovietskeho ministerstva zahraničného obchodu (predtým pôsobil ako obchodný zástupca v Teheráne). Za šéfa misie si ho vybrala exilová československá vláda v Londýne ešte v januári 1945, ďalšími členmi misie boli britskí, americkí a kanadskí odborníci.

Misia úzko spolupracovala s československými úradmi, ministerstvami a (na Slovensku) s povereníctvami. Vo viacerých väčších mestách zriadila svoje odbočky, boli aj v Košiciach a Bratislave. Z diplomatickej korešpondencie tých čias vyplýva, že Američania a Briti spočiatku Alexejevovi nedôverovali, dokonca chceli odporučiť svojim vládam jeho odvolanie. Podozrievali ho napríklad z toho, že umožňuje predisponovať časť dodávok UNRRA jednotkám Červenej armády, ktoré sa nachádzali do neskorej jesene 1945 na území ČSR. Nakoniec sa však britský veľvyslanec v Prahe Philip Nichols o Alexejevovi vyjadril, že "mal dobrú vôľu a snahu urobiť čo najviac v ťažkej situácii, v ktorej sa ocitol“.

Povojnová situácia bolo naozaj mimoriadne ťažká a chaotická. Do polovice júna 1945 prišlo do ČSR takmer 18-tisíc ton tovaru zo zásob UNRRA, v oblastiach, kde najviac hrozil hlad a epidémie, sa to však neprejavilo. Pritom podľa dohody agentúry s československou vládou mali potraviny a liečivá smerovať do vojnou najviac postihnutých oblastí, predovšetkým do severných okresov Slovenska a na Ostravsko.

Alexejev osobne cestoval a hľadal trhliny v distribučnom systéme. Upozornil vládu na fakt, že kým v Prahe bol denný prídel chleba na osobu 300 gramov, na viacerých miestach Slovenska nedosiahol ani polovicu z tohto množstva. Po tejto inšpekcii šéfa misie vláda okamžite uvoľnila zo svojich rezerv 50 miliónov korún pre Oravu, kde bola situácia už katastrofálna.

Zvýšili sa aj celkové dodávky UNRRA pre Slovensko. Ako informoval Slovenskú národnú radu povereník pre zásobovanie Rudolf Fraštacký, do polovice septembra 1945 prišlo na Slovensko z Konstance 1¤686 ton mäsových konzerv (čo bolo takmer 51 percent z dovezeného množstva pre celú ČSR), 2¤741 ton tukov, 1¤959 ton cukru, 21 miliónov sušených vajec, 93 ton kávy atď.

Pamätníci aj dnes zažiaria, keď príde reč na konzervy so sušeným mäsom zo zásob americkej armády. "Bolo pre nás nevídanou atrakciou a malým zázrakom a výborne chutilo v kapuste.“ To je zo spomienok na mladosť maliara Rudolfa Krivoša, rodáka z Tisovca. Mnohí si však spomenú aj na tzv. horský guláš. Išlo o konzervy s nápisom Horse Meat – konské mäso, ktoré si našinec "preložil“ ako horské mäso. Obsah niektorých ďalších kaki konzerv však väčšina Slovákov nielenže nepoznala, ale im ani nechutil. Napríklad bravčové zaliate sladkou hruškovou alebo jablčnou omáčkou. Alebo tzv. fialový hnus. Takto pomenovali koncentrovaný prášok v polkilovej plechovke podľa jeho sfarbenia. Stačilo nasypať za lyžičku tohto prášku do pohára s osladenou vodou a vznikol skvelý nápoj hroznovej chuti. Ale kto vtedy vedel natoľko po anglicky, aby rozlúštil návod?

Alebo čo si mali dedinčania počať s dovtedy v našich končinách absolútne neznámym arašidovým maslom, s kakaom, ovsenými vločkami či s grapefruitovým džúsom? Ministerstvo výživy sa spamätalo dosť neskoro a až v roku 1946 vydalo brožúrku s názvom Ako používať tovar UNRRA. Neskoro, lebo mnohé z týchto exotických požívatín medzitým skončili v odpade alebo na čiernom trhu.

Kto z toho profitoval

V lete 1945 vládla v niektorých okresoch Slovenska nevýslovná bieda. Nemci pred príchodom frontu vraj odohnali dve tretiny dobytka. „Jediné, čo voľne bolo dostať na trhu, bola pukaná kukurica,“ spomínal oveľa neskôr spisovateľ Vladimír Mináč.

Zároveň však prekvital čierny obchod s mnohonásobne predraženým nedostatkovým tovarom. „Bezočivosť kšeftárov išla v posledných dňoch tak ďaleko, že začali za enormne vysoké ceny uvádzať na trh rozličný tovar UNRRA z vylúpených skladov,“ písala 11.Niečo bolo naozaj vylúpené zo skladov a vinníci boli zavše dokonca potrestaní. Veľa tovaru z UNRRA sa však dostalo na čierny trh inými cestami. "Mnohí špekulanti obchodníci skúpili ho, keďže mali dosť peňazí, tovar zadržali a predávali potom drahšie, na čierno.“ To je záznam z kroniky obce Raková (Horné Kysuce). Kronikár Filip Stančo ho urobil niekedy začiatkom roku 1946. V informácii pre poslancov parlamentu to v rovnakom čase tvrdil aj minister výživy ČSR Václav Majer. Čierny trh reagoval podľa neho na dodávky UNRRA najprv znížením cien, ale neskôr zase vyskočili. Na vysvetlenie treba uviesť, že časť dodávok smerovala podľa podmienok stanovených UNRRA do obchodov, kde sa tovar predával. Za ceny, ktoré mali byť prístupné najširším vrstvám obyvateľstva…

Ešte si povedzme, že okolo 45 percent dodávok tvorili potraviny, predovšetkým obilie a múka (kryli až 15 percent domácej spotreby), ďalej jedlé a umelé tuky (33 percent spotreby), sušené mlieko a ovocné šťavy. Ďalšími komoditami boli dopravné prostriedky, poľnohospodárske stroje, lieky a zdravotnícky materiál, suroviny pre chemický a textilný priemysel, odev, obuv atď. Napríklad 5.¤júna 1945 Pravda písala, že na východ republiky dorazil náklad UNNRA s 30-tisíc pármi topánok, ktoré sa budú predávať v rámci prídelového systému po 40 až 60 korún.

Čo však vtedy znamenalo pre obyčajného človeka 40 alebo 60 korún? "Obuvi bolo primálo a bola pridrahá,“ zapísal si kronikár Stančo. "Predávala sa na prídelové lístky, ale potreba sa nijako nekryla.“ Našťastie ďalšia časť potravín a iného tovaru z kvóty určenej pre ČSR smerovala priamo do škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Išlo napríklad o bezplatné stravovanie školákov alebo o tzv. repatriačné kuchyne, čiže vývarovne pri pobočkách Repatriačného úradu, kde sa stravovali predovšetkým ľudia, ktorí sa vracali z nacistických koncentračných táborov. Im sa bezplatne poskytovalo aj ošatenie a obuv, keďže vo vojne prišli o všetko. To isté platilo aj o základných školách vo vojnou najviac postihnutých regiónoch. "Všetky deti školy boli obdarované z akcie UNRRA šatami, blúzkami, čiapkami a topánkami,“ čítame v kronike Základnej školy Tekovské Nemce.

Vráťme sa však k čiernemu trhu. Ako sme už spomenuli, "zásoboval“ ho i bežný spotrebiteľ, ktorému tovar UNRRA z nejakého dôvodu nevyhovoval. Podľa zistení historičky Jany Frydryškovej z Karlovej univerzity v Prahe sa to týkalo napríklad zrnkovej kávy. Hoci sa jej za dva roky doviezli do ČSR stovky ton, stále bola veľmi nedostatkovým tovarom najmä vo veľkých mestách. "Sociálne slabšie vrstvy v českých krajinách i na Slovensku len zriedka kupovali pred vojnou zrnkovú kávu, obľúbenejšia u nich bola tzv. melta,“ vysvetľuje historička. "Na druhej strane tu i tam boli vrstvy prevažne duševne pracujúcich, ktorým dodávané prídely nestačili a boli ochotní kupovať aj predražený tovar. Čierny trh sprostredkoval presun tohto tovaru od jednej skupiny k druhej.“

Kaviareň Grand v bratislavskom Manderláku viedol vtedy otec budúceho humoristu a komika. Dobré raňajky neboli možné bez amerických UNRRA konzerv, s ktorými kšeftovali šmelinári, spomínal po rokoch Julo Satinský. Napriek tomu rozsah predaja tovaru načierno nedosiahol u nás vtedy také rozmery ako v niektorých iných krajinách. "Nebude prehnané povedať, že každý muž, žena a dieťa v západnej Európe sú vo väčšej či menšej miere zapojení do rôznych typov ilegálneho obchodovania,“ hlásil britskému ministerstvu zahraničia regionálny šéf UNRRA.
Maják na ceste z biedy

Vďaka zásielkam UNRRA spoznali mnohé slovenské deti také dobroty ako figy, pomaranče, búrske oriešky, žuvačky. Ale napríklad aj rybí tuk! Pamätníkom sa pritom hneď vybaví jeho odporná pachuť, ale v otrasných povojnových podmienkach znamenal pre mnohých doslova záchranu.

Ešte vzácnejšie boli dodávky penicilínu zo zásob UNRRA, ktorý sa vtedy v ČSR nevyrábal. „Už v júni 1945 prišli z Ameriky prvé jeho zásielky a stále sa zvyšovali,“ pripomína docent Štefan Šimko z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa jeho zistení rozdelila špeciálna komisia ešte do konca roku 1945 okolo 5,5 miliardy jednotiek penicilínu do jednotlivých regiónov s tým, že prednostne ho dostanú nemocnice a liečebné ústavy. Isteže, neušiel sa každému, kto ho súrne potreboval, a na čiernom trhu mal hodnotu zlata. Vláda sa preto rozhodla začať s domácou výrobou penicilínu. Potrebné zariadenie získala opäť prostredníctvom UNRRA z USA a Kanady, tam sa zaškoľovali aj československí experti. „Továreň na výrobu našich prvých antibiotík začala potom fungovať v českých Roztokoch, neskôr sa však výroba penicilínu premiestnila do Slovenskej Ľupče,“ dodáva docent Šimko.

Až dve tretiny všetkých dodávok UNRRA prichádzali z USA, najmä z rezerv tamojšej armády, zvyšná tretina z Kanady, Veľkej Británie, Francúzska a ďalších krajín. ČSR dostala tovar za viac ako 261 miliónov dolárov, čo bola šiesta najvyššia suma spomedzi všetkých prijímajúcich štátov. Za dodaný tovar sme neplatili nič, bolo treba uhradiť len dopravu od štátnych hraníc ČSR do jednotlivých veľkoskladov a nejaké administratívne trovy (celkove okolo 1 miliardy korún).

Čo urobil štát s peniazmi utŕženými za predaj tovaru UNRRA v maloobchode? Predovšetkým ich použil na úhradu rôznych sociálnych a zdravotných služieb. Podľa zistení Frydryškovej vydal na to takmer 18 miliárd korún získaných z predaja vyše pol druha milióna ton tovaru.

Málo sa však vie, že spoločný štát Čechov a Slovákov nebol iba prijímajúcim, ale aj darcovským štátom v rámci UNRRA. V roku 1946, vďaka dobrej úrode, daroval okolitým krajinám tisíce ton cukru, zemiakov a ďalších poľnohospodárskych plodín.

V júli 1947, keď sa akcia UNRRA už faktický končila, odoslala československá vláda generálnemu riaditeľovi agentúry telegram tohto znenia: "Na prácu UNRRA budeme vždy spomínať s pocitom vďačnosti. V ťažkých dňoch na konci najkrutejšej vojny UNRRA ako maják ukazovala ľudstvu cestu z utrpenia a biedy.“

augusta 1945 Pravda. U priekupníka bolo dostať takmer všetko: gulášové konzervy (Horse Meat?), sušené mäso a vajcia, džem i mliečnu čokoládu.

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


47.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:12 avatar
Dobre ruskí bolšani Armensko ochránili                    

To sa vyplatí        


51.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:18 avatar
Americkí bolšani sa na svojho poskoka Pašiňana vykakali


49.
označiť príspevok

Zuzka8 žena
   28. 11. 2020, 19:14 avatar
Nacvičujú, ta čo. ..  


43.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:09 avatar
EÚ vyzýva na ukončenie ruskej okupácie na území Gruzínska

Uznesenie konštatuje, že Rusko odmieta plne dodržiavať Európskou úniou sprostredkovanú dohodu o prímerí z 12. augusta 2008 a neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v gruzínskych separatistických regiónoch.

Európsky parlament vyjadril suverenite a územnej celistvosti Gruzínska jednoznačnú podporu a požiadal Rusko, aby odvolalo svoje rozhodnutie uznať takzvanú nezávislosť gruzínskych regiónov Abcházka a Južného Osetska.

Poslanci vyzvali Rusko, aby stiahlo z Gruzínska všetky svoje vojenské jednotky, umožnilo pozorovateľskej misii EÚ (EUMM) neobmedzený prístup na okupované územia a zastavilo budovanie plotov s ostnatým drôtom a ďalších bariér, ktoré bránia vzájomných kontaktom ľudí a izolujú populáciu oboch okupovaných regiónov.

europskenoviny.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


45.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:10 avatar
Trola Eda nebudeme vyzývať k ničomu ved je to len robot


48.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:14 avatar
Rusko okupuje časť Ukrajiny. Uznala to Rada Európy

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo dokument, v ktorom sa spomína Donbas ako územie okupované Ruskom.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) uznalo v utorok okupáciu častí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny Ruskou federáciou, informovala televízia 112 Ukrajina.

V prijatom dodatku dokumentu o situácii v Donbase bola formulácia "územia nekontrolované vládou" nahradená formuláciou "územia dočasne okupované ruskou okupačnou administratívou", povedal pre televíziu ukrajinský poslanec Oleksij Hončarenko.

Podľa jeho slov ide o "mimoriadne dôležité rozhodnutie pre Ukrajinu", a to aj v rámci dovolávania sa spravodlivosti na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).

hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


52.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:19 avatar
Rusko okupuje Edov mozog


53.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:20 avatar
Kurvy budú kurvy

SIS vlani zistila aktivity ruských spravodajských služieb, chceli ovplyvňovať elity aj verejnosť

Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2019.

Slovenská tajná služba vlani zaznamenala aktivity ruských spravodajských služieb, ktoré boli namierené proti záujmom Slovenska ako člena Európskej únie a NATO.

Aktivity čínskych spravodajských zložiek sa zase zamerali na získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií. Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2019, ktorú dnes SIS zverejnila po prerokovaní materiálu v snemovni.

"Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiacich na území Slovenska prevažne pod diplomatickým krytím, usilovali o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti," napísala SIS, ktorá podobné aktivity sledovala tiež predvlani.

Tajná služba tiež bez bližších podrobností uviedla, že ruskí spravodajcovia sa snažili na odborných podujatiach kontaktovať osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a tiež osoby blízke slovenským ústavným činiteľom.

Slovensko v auguste oznámilo vyhostenie troch ruských diplomatov, čo zdôvodnilo tým, že vykonávali činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Podľa slovenských médií pracovali pre ruské tajné služby.

slovensko.hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


55.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:22 avatar
Hybridné hrozby Slabiny Slovenskej republiky ako ciele hybridných aktivít Výzvy spojené s hybridnými hrozbami sú v súčasnosti čoraz častejšie používaným nástrojom dosahovania požadovaných cieľov štátnych aj neštátnych aktérov. V hybridnej vojne sú aplikované rozličné nástroje využívajúce zraniteľnosť a slabiny dotknutých subjektov. Predkladaný článok sa bude primárne venovať dvom z nich, ktoré sa v poslednom období výraznejšie prejavujú v podmienkach Slovenskej republiky. Po prvé, kybernetické útoky a po druhé, informačná vojna. Slovenská republika musí byť pripravená reagovať na oba typy hrozieb a efektívne im čeliť. Definície hybridných hrozieb sú rôzne a musia zostať flexibilné, aby mohli reagovať na premenlivú povahu týchto hrozieb a aby vystihli súbor rôznych nátlakových a podvratných činností a konvenčných či nekonvenčných metód (diplomatických, vojenských, ekonomických a technologických), ktoré môžu rôzne štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na to, aby dosiahli konkrétne ciele bez formálneho vyhlásenia vojny. Ich definičným znakom je zneužívanie zraniteľnosti cieľa a vytváranie neprehľadných situácií s cieľom narušiť rozhodovacie procesy. Nástrojom hybridných hrozieb môžu byť masívne dezinformačné kampane, ako aj využívanie sociálnych médií na propagandu alebo radikalizáciu, nábor a priame ovládanie svojich priaznivcov. (Spoločný rámec..., 2016) Hybridný útok predstavuje synchronizované využitie viacerých mocenských nástrojov prispôsobených špecifickým slabinám v celom spektre spoločenských funkcií, s cieľom dosiahnuť synergický efekt. Výhodou hybridného útoku je to, že v úvodných fázach je veľmi ťažké posúdiť, či dochádza k aplikácii hybridných nástrojov. Tie môžu byť aplikované dlhodobejšie, pričom škody sa začínajú prejavovať až oneskorene, keď je už schopnosť cieľa účinne sa brániť dôsledkom týchto útokov značne narušená. (Cullen, 2017) Priebeh hybridného útoku Hybridné útoky sú mierené na tzv. slabiny štátu. Tie predstavujú kritické body systému (štátu) a ich zneužitie môže viesť k narušeniu fungovania štruktúry celku, alebo jeho jednotlivých častí. Pre zjednodušenie problematiky sa príspevok zaoberá danými slabinami v čase mieru. Vo vojnovom stave, alebo v stave, v ktorom dochádza k eskalácii konfliktu, môžu mať útoky podobný charakter, sú však ďaleko rozsiahlejšie a ich intenzita je vyššia. Hybridné hrozby a ich dopad je náročné pochopiť bez priamej referencie na tieto slabiny, ktoré formujú predstavu o probléme. Hlavným cieľom hybridných útokov je zmeniť podstatu subjektu. V praxi to znamená, že pôvodca útokov sa snaží narušiť spoločenskú súdržnosť štátu, politický systém, bezpečnostné štruktúry, či celkové fungovanie štátu v medzinárodnom prostredí. Útoky sú vždy prispôsobované tak, aby do čo najväčšej miery využili slabiny a špecifiká cieľového systému. Hlavnou výhodou takejto stratégie je nemožnosť identifikácie, rozsahu pôsobenia a efektov útoku a predovšetkým konkrétneho spúšťacieho prvku. Ten je totiž kombináciou priamych útokov a existujúcich problémov, takže je náročné identifikovať kauzálny vzťah medzi príčinami a dôsledkami. Je dôležité poznamenať, že zvolená stratégia A nemusí nevyhnutne viesť k očakávanému výsledku B. Výsledky zvolených stratégií sú ovplyvňované kontextom krajiny, v ktorej je daná stratégia použitá. (Cullen, 2017) Tento jav predstavuje dvojsečnú zbraň, keďže útočník nedokáže dostatočne predikovať, či jeho akcia vyvolá požadovaný efekt, prípadne nevyvolá sekundárne a terciárne efekty, ktoré budú kontraproduktívne cieľu. Napríklad útoky s cieľom rozdeliť spoločnosť v súvislosti s dlhodobým neriešením problémov národnostnej menšiny môžu mať dvojaký efekt. Buď následkom takýchto útokov zosilnie nacionalizmus a bude ohrozená spoločenská súdržnosť, alebo dôjde k pozitívnym efektom. V napadnutej krajine sa začnú vytvárať inštitúcie, ktoré problematické body dostatočne obhája pred rizikovou časťou populácie a miera slabiny a jej potenciálne využitie sa výrazne oslabí. Nedôjde k požadovanému rozkolu, ale naopak k zosilneniu štruktúry

www.mosr.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


56.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:23 avatar
Ruské spravodajské služby u nás pokračovali v snahe o získanie citlivých informácií

Skonštatovalo to Vojenské spravodajstvo

Nárast záujmu o prevahu v kybernetickom priestore či snahu ruských spravodajských služieb o prenikanie do prostredia miestnych samospráv skonštatovalo Vojenské spravodajstvo (VS) v správe o svojej činnosti za rok 2019. TASR o zverejnení správy informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. VS v správe sumarizuje svoje aktivity i stav a hrozby vo vzťahu k vonkajšiemu aj vnútornému bezpečnostnému prostrediu, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a chránené záujmy SR.

Z hľadiska teritoriálneho zamerania bolo 42 percent výstupov VS zameraných na priestor bývalých republík Sovietskeho zväzu, ďalších 20 percent tvorili výstupy k Blízkemu a Strednému východu. V roku 2019 podľa správy pretrvával záujem ruských spravodajských služieb o získavanie citlivých a utajovaných informácií vo vzťahu k obranyschopnosti SR a NATO, pričom správa hovorí aj o snahe ruských spravodajských služieb o prenikanie do prostredia miestnych samospráv či náznakoch účelového zakladania obchodných spoločností a ich zneužívanie na krytie spravodajskej činnosti.

,,Vojenské spravodajstvo plní veľmi dôležité úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti SR v pôsobnosti rezortu obrany. Preto verím, že zmeny, ktoré sa postupne v rámci VS realizujú už od môjho nástupu a tiež po zmene jeho vedenia, budú smerovať k skvalitneniu plnenia úloh, avšak prísne v medziach zákona," uviedol minister obrany Jaroslav Naď

V oblasti vnútorného bezpečnostného prostredia nezaznamenalo VS v uplynulom roku zásadnú zmenu. Negatívny vplyv mali podľa správy najmä nerovnomerný hospodársky, sociálny a demografický vývoj v jednotlivých regiónoch Slovenska. To vytváralo priestor napríklad pre polarizáciu spoločnosti, extrémizmus a terorizmus, pričom dochádzalo k nárastu zneužívania kybernetického priestoru na propagáciu týchto javov. Okrem toho k nestabilite vnútorného bezpečnostného prostredia prispievali aj organizovaný zločin, korupcia a vplyv migračných procesov.

Správa ďalej konštatuje zhoršenie stability vonkajšieho bezpečnostného prostredia SR. Prispieť k tomu mala dynamika konkurenčných vzťahov medzi kľúčovými geopolitickými bezpečnostnými aktérmi a tiež zvyšovanie ich bojového potenciálu a spôsobilostí. Vojenské spravodajstvo zaznamenalo tiež narastajúci záujem kľúčových geopolitických bezpečnostných aktérov o získanie prevahy v kybernetickom priestore a vesmíre. Podľa správy sa zmenil spôsob získavania spravodajských informácií, okrem ľudských zdrojov sa zvýšilo využívanie kybernetického priestoru.

www.trend.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


57.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:25 avatar
SIS odtajnila, čomu sa venuje. Máme problém s ruskou rozviedkou

25.9.2020 15:00 | zdroj: TA3 ČTK TASR | zdroj foto: TASR

Na Slovensku operujú ruské, ale aj čínske tajné služby, ktoré kontaktujú ľudí s prístupom k dôležitým informáciám a snažia sa ich získať. Informovala o tom Slovenská informačná služba, ktorá odtajnila časť materiálov o svojej činnosti. Téme sa venovali poslanci.

Proti záujmom Slovenska

Slovenská civilná tajná služba vlani zaznamenala aktivity ruských spravodajských služieb, ktoré boli namierené proti záujmom Slovenska ako člena Európskej únie a NATO. Aktivity čínskych spravodajských zložiek sa zase zamerali na získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií. Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2019, ktorú SIS zverejnila po prerokovaní materiálu v parlamente.

"Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti," napísala SIS, ktorá podobné aktivity sledovala tiež v roku 2018.

Tajná služba tiež bez bližších podrobností uviedla, že ruskí spravodajcovia sa snažili na odborných podujatiach kontaktovať osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a tiež k osobám blízkym slovenským ústavným činiteľom.

Slovensko v auguste oznámilo vyhostenie troch ruských diplomatov, čo zdôvodnilo tým, že vykonávali činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Podľa slovenských médií pracovali pre ruské tajné služby.

www.ta3.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


58.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:26 avatar
SIS:Ruské tajné služby sa snažili kontaktovať osoby blízke ústavným činiteľom

Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek.

Rovnako sa usilovali o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti. Snažili sa kontaktovať aj osoby blízke ústavným činiteľom. Príslušníci cudzích spravodajských služieb sa vlani sústredili aj na voľbu prezidenta SR a eurovoľby. Uvádza to Slovenská informačná služba (SIS) v správe o činnosti za rok 2019.

„Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO,“ konštatuje SIS v správe. Príslušníci ruských spravodajských služieb sa podľa SIS pravidelne zúčastňovali na odborných podujatiach zameraných na energetickú a vojenskú problematiku, kde sa snažili kontaktovať záujmové osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a aj osoby blízke ústavným činiteľom.

SIS sa zameriavala aj na čínske spravodajské služby. Ich aktivity sa podľa slovenských tajných sústreďovali najmä na získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií. „Asertívne pôsobenie čínskych spravodajských zložiek bolo zaznamenané predovšetkým v súvislosti s predstaviteľmi významnej čínskej telekomunikačnej spoločnosti, ktorých záujem sa v SR orientuje na viacero tematických oblastí,“ uvádza SIS s tým, že spoločnosť vytvárala a rozvíjala vzťahy s pracovníkmi niekoľkých ministerstiev.

Prioritným predmetom záujmu cudzích spravodajských služieb boli vlani podľa SIS témy, ako kontrola zbrojenia, návštevy vrcholných predstaviteľov SR na Ukrajine a Balkáne, účasť vrcholných predstaviteľov SR na inaugurácii novozvoleného prezidenta Ukrajiny a kybernetická bezpečnosť.

„Kľúčovú úlohu v zabezpečovaní ochrany voči aktivitám cudzích spravodajských služieb na území SR zohrávala intenzívna spolupráca SIS s partnerskými službami,“ dodáva SIS. Tajní sa aktívne podieľali na predvýjazdovej príprave vysielaných diplomatov a pracovníkov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorým SIS poskytla špecializované školenia. „V priebehu roka 2019 SIS v tejto oblasti zintenzívnila spoluprácu aj s Prezídiom Policajného zboru,“ dodáva služba.
Ruské zdroje diskreditovali EÚ a NATO aj cez naše tzv. alternatívne médiá

Slovensko ako člen EÚ i NATO čelilo v minulom roku kampaniam na diskreditáciu týchto zoskupení. Primárnym zdrojom kampaní boli ruské oficiálne médiá či štátne inštitúcie, ich posolstvá preberali u nás proruské občianske organizácie i tzv. alternatívne médiá. Uvádza to Slovenská informačná služba (SIS) v správe o činnosti za rok 2019. SIS sa sústredila aj na aktivity Číny súvisiace najmä s vyžadovaním dodržiavania politiky jednej Číny a vytvárania pozitívneho obrazu o krajine.

SR čelila v minulom roku najmä vplyvovým kampaniam cudzích mocností s cieľom rozvracať jednotu či obranyschopnosť EÚ a NATO. „Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvnenie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách,“ píše sa v správe.

Hlavnými šíriteľmi proruských naratívov na Slovensku boli podľa SIS proruské občianske organizácie a skupiny na sociálnych sieťach, ruské spravodajské médiá vrátane ich zahraničných pobočiek a tzv. alternatívne médiá. „Obdobne ako v predošlom období ruská propaganda do veľkej miery zneužívala proruských sympatizantov, ktorí z vlastného presvedčenia nekriticky preberali a ďalej šírili tieto posolstvá,“ konštatuje SIS.

SIS bola tiež v roku 2019 súčasťou pracovnej skupiny na vypracovanie koordinovaného mechanizmu na boj proti dezinformáciám. Participovala aj na boji proti hybridným hrozbám na úrovni EÚ a NATO. Informačne podporovala príslušné štruktúry zodpovedné za vyhodnocovanie a analýzu nepriateľských hybridných aktivít.
spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


59.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:28 avatar
SIS vlani zistila aktivity ruských spravodajských služieb, chceli ovplyvňovať elity aj verejnosť

Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2019.

Slovenská tajná služba vlani zaznamenala aktivity ruských spravodajských služieb, ktoré boli namierené proti záujmom Slovenska ako člena Európskej únie a NATO.

Aktivity čínskych spravodajských zložiek sa zase zamerali na získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií. Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2019, ktorú dnes SIS zverejnila po prerokovaní materiálu v snemovni.

"Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiacich na území Slovenska prevažne pod diplomatickým krytím, usilovali o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti," napísala SIS, ktorá podobné aktivity sledovala tiež predvlani.

Tajná služba tiež bez bližších podrobností uviedla, že ruskí spravodajcovia sa snažili na odborných podujatiach kontaktovať osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a tiež osoby blízke slovenským ústavným činiteľom.

Slovensko v auguste oznámilo vyhostenie troch ruských diplomatov, čo zdôvodnilo tým, že vykonávali činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Podľa slovenských médií pracovali pre ruské tajné služby

Ruská propaganda

"Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvňovanie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách," napísala tajná služba.

Doplnila, že hlavným zdrojom kampaní na diskreditáciu EÚ a NATO boli ruské zdroje a že ruská propaganda do značnej miery zneužívala proruskej sympatizantov.

Za riziko čínskych propagandistických aktivít zasa označila SIS ich prepojenie na čínske spravodajské služby.

Podľa nej komunistická strana Číny využíva na svoje operácie v zahraničí rozsiahlu sieť organizácií, ktorých úlohou je vytváranie pozitívneho obrazu o Číne a jej politickom zriadení.

SIS tiež upozornila príslušné úrady aj na pašovanie cigariet a iného tovaru z Ukrajiny na Slovensko, na ktorom sa zrejme podieľali aj podplácaní príslušníci polície a finančnej správy v oboch spomínaných krajinách. Väčšia časť pašovaných cigariet bola následne vyvezená do iných členských krajín EÚ

slovensko.hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


60.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:28 avatar
Ruská propaganda

"Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvňovanie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách," napísala tajná služba.

Doplnila, že hlavným zdrojom kampaní na diskreditáciu EÚ a NATO boli ruské zdroje a že ruská propaganda do značnej miery zneužívala proruskej sympatizantov.

Za riziko čínskych propagandistických aktivít zasa označila SIS ich prepojenie na čínske spravodajské služby.

Podľa nej komunistická strana Číny využíva na svoje operácie v zahraničí rozsiahlu sieť organizácií, ktorých úlohou je vytváranie pozitívneho obrazu o Číne a jej politickom zriadení.

SIS tiež upozornila príslušné úrady aj na pašovanie cigariet a iného tovaru z Ukrajiny na Slovensko, na ktorom sa zrejme podieľali aj podplácaní príslušníci polície a finančnej správy v oboch spomínaných krajinách. Väčšia časť pašovaných cigariet bola následne vyvezená do iných členských krajín EÚ.


61.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:30 avatar
BEZPEČNOSŤ: SIS sa zameriavala najmä na ruské a čínske spravodajské služby, ktoré pôsobili na Slovensku

BRATISLAVA - Slovenská informačná služba (SIS) sa v minulom roku zameriavala najmä na ruské a čínske spravodajské služby, ktoré pôsobili na Slovensku. Tajná služba o tom informuje v správe za vlaňajší rok, ktorú dnes prerokoval parlament. Informuje o tom spravodajský portál Webnoviny.sk. „Ak sa SIS venuje práve Rusku a Číne, tak je to na základe stanovej stratégie,“ uviedol pre web bývalý šéf analytického oddelenia SIS a niekdajší riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Ján Mojžiš.

„Spravodajská činnosť by mala vychádzať z nejakého strategického dokumentu, ktorý charakterizuje ohrozenie a na základe koordinácie s partnerskými organizáciami v NATO,“ povedal portálu Webnoviny.sk Mojžiš.

Podľa výročnej správy SIS sa príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti. „Pravidelne sa zúčastňovali na odborných podujatiach zameraných na energetickú a vojenskú problematiku, kde sa snažili kontaktovať záujmové osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a aj osoby blízke ústavným činiteľom,“ napísala SIS.

Mojžiš pre Webnoviny.sk povedal, že ruský záujem vychádza z logiky veci, pretože Slovensko je tranzitnou krajinou pre ruský plyn a ropu smerom na Západ. Pripomenul tiež, že na Slovensku sú jadrové elektrárne ruského pôvodu. „Je tu teda snaha Ruska udržať si Slovensko ako partnera,“ upozornil Mojžiš. Vo vojenstve ruský záujem podľa Mojžiša súvisí s prezbrojovaním na zbrane krajín NATO. „Keďže sme členskou krajinou NATO, tak naše spoločne zdieľané informácie môžu byť pre Ruskú federáciu tiež zaujímavé,“ zhodnotil.

Pokiaľ ide o záujmy Číny, Slovensko je podľa Mojžiša súčasťou priestoru, ktorý je zaujímavý hlavne z obchodného hľadiska. Ako ďalej poznamenal, tento priestor môže byť strategicky zaujímavý z dôvodu pokrytia informačnými technológiami a tým, že je možné sa spätne dostať k rôznym údajom.

„Pôsobenie čínskych spravodajských zložiek bolo zaznamenané predovšetkým v súvislosti s predstaviteľmi významnej čínskej telekomunikačnej spoločnosti, ktorých záujem sa v SR orientuje na viacero tematických oblastí. Vytváranie a následné rozvíjanie vzťahov zo strany predmetnej telekomunikačnej spoločnosti sa v hodnotenom období týkalo pracovníkov niekoľkých ministerstiev,“ uviedla v správe SIS.

Hoci tajná služba konkrétnu firmu nemenovala, médiá už dlhé mesiace informujú, že USA naliehajú na partnerov v Európe vylúčiť spoločnosť Huawei ako dodávateľa technológií pre 5G siete. Dôvodom je podozrievanie firmy zo špionáže pre čínsku vlá

www.noviny.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


62.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:30 avatar
SIS: Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti záujmom SR

29.6. 2019 14:30 Činnosť ruských spravodajských služieb bola vlani namierená proti chráneným záujmom Slovenska ako člena Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO). Vyplýva to zo Správy o činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) za rok 2018.

„Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany,“ píše sa v správe.

O Slovensko prejavovali záujem aj spravodajské služby Číny. „Išlo najmä o získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií,“ vysvetľuje SIS. Slovenskí tajní venovali pozornosť potenciálne rizikovým diplomatickým alebo cudzineckým komunitám, ktoré mohli byť využívané na spravodajské aktivity. SIS preventívne spolupracovala v roku 2018 s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.

Správa sa venuje aj migrácii či organizovanému zločinu. „Medzi hlavné zdroje príjmov organizovaného zločinu na Slovensku patrí ekonomická kriminalita často spojená s korupciou – podvody s dotáciami, colné a daňové podvody, pašovanie a zmanipulované verejné obstarávania,“ uvádza sa v správe, v ktorej SIS spomína aj drogovú kriminalitu.

Tajná služba mala vlani informácie o podozreniach týkajúcich sa korupcie štátnych zamestnancov, zástupcov miestnej samosprávy a manažérov spoločností s majetkovou účasťou štátu.

„Išlo najmä o podozrenia z netransparentného prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ, alebo z manipulovania verejných obstarávaní v prospech preferovaných uchádzačov o zákazky financované z verejných zdrojov,“ dodáva SIS a poukazuje aj na možnú korupciu v rámci pôsobenia finančnej správy, polície a súdov.
www.trend.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


63.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:31 avatar
Špionážny škandál na Slovensku, Rusko a krajná pravica v Európe: Kotleba nie je kóšer

Úvod | English | Mapa stránok | RSS | Kontakt
hľadaj
Špionážny škandál na Slovensku, Rusko a krajná pravica v Európe: Kotleba nie je kóšer

Inštitút pre verejné otázky zverejnil dva výstupy v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership).

Rusko a krajná pravica v Európe: pakt Molotov - Ribbentrop 2.0? alebo Kotleba nie je kóšer

Existuje jeden moment, ktorý vrhá zvláštne svetlo na politiku súčasného Ruska v Európe – a to práve v kontexte ideologickej mezaliancie nacizmu a komunizmu na konci 30. rokov v Európe. Je to inklinácia krajne pravicových a radikálno-nacionalistických síl v mnohých štátoch Európy k súčasnému Rusku a bezpríkladná podpora (politická, morálna, finančná), ktorú týmto silám preukazuje súčasný ruský režim. Neexistuje dnes nijaká iná krajina vo svete, ktorá by tak sústredene, systematický a dlhodobo podporovala politických aktérov so spomínaným ideovým a politickým profilom v Európe než Rusko. Sú rôzni politici v rôznych krajinách sveta, vnútri aj mimo EÚ, ktorí sympatizujú s európskou radikálnou pravicou, s európskymi ultra-nacionalistickými hnutiami. Ale iba jedná krajina povýšila takúto sympatiu na faktickú prioritu vo svojej zahraničnej politike. Touto krajinou je Rusko. (blog.sme.sk, október 2020)

Odišli ruskí diplomati z „priateľského Slovenska“ na príkaz z USA?

Po Českej republike a Bulharsku aj Slovensko sa konečne môže pochváliť zvýšenou pozornosťou zo strany ruských spravodajských služieb, pričom túto pozornosť im musí oplácať vyhosťovaním ich príslušníkov alebo spolupracovníkov. Koncom septembra 2020 zverejnila Slovenská informačná služba (SIS) správu o svojej činnosti v roku 2019. V kapitole o kontrašpionáži opísala „aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom“. Venovala sa najmä dvom štátom – Rusku a Číne. Podľa SIS „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných ...

www.ivo.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


64.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:32 avatar
Keď Slovensko zareagovalo na podvodné správanie ruského štátu a vyhostilo troch jeho diplomatov, vytiahli politici a médiá v Rusku otrepané klišé o nátlaku z USA.

Po Českej republike a Bulharsku aj Slovensko sa konečne môže pochváliť zvýšenou pozornosťou zo strany ruských spravodajských služieb, pričom túto pozornosť im musí oplácať vyhosťovaním ich príslušníkov alebo spolupracovníkov.

Koncom septembra 2020 zverejnila Slovenská informačná služba (SIS) správu o svojej činnosti v roku 2019. V kapitole o kontrašpionáži opísala „aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom“. Venovala sa najmä dvom štátom – Rusku a Číne.

Podľa SIS „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti. Pravidelne sa zúčastňovali na odborných podujatiach zameraných na energetickú a vojenskú problematiku, kde sa snažili kontaktovať záujmové osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a aj osoby blízke ústavným činiteľom“.

Dokument pokračoval kapitolou o hybridných hrozbách, v ktorej SIS upozornila, že „SR ako členský štát EÚ a NATO čelila najmä vplyvovým kampaniam cudzích mocností zameraným na oslabenie politickej kohézie oboch integračných zoskupení s cieľom rozvracať ich jednotu, akcieschopnosť a obranyschopnosť. Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvnenie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách“.

Aj v tejto časti správy sa slovenská spravodajská služba venovala najmä dvom štátom – Rusku a Číne. Uviedla, že „primárnym zdrojom kampaní zameraných na diskreditáciu EÚ a NATO boli ruské zdroje (oficiálne médiá, štátne inštitúcie, think-tanky, experti), ktoré vytvárali strategické smerovanie tejto komunikácie. Ich posolstvá následne preberali podobne orientované médiá a organizácie v európskych štátoch.

Hlavnými šíriteľmi proruských naratívov v SR boli proruské občianske organizácie a skupiny na sociálnych sieťach, ruské spravodajské médiá, vrátane ich zahraničných pobočiek, a tzv. alternatívne médiá. Obdobne ako v predošlom období, ruská propaganda do veľkej miery zneužívala proruských sympatizantov, ktorí z vlastného presvedčenia nekriticky preberali a ďalej šírili tieto posolstvá“.

V roku 2019 SIS tiež vydala správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej poukázala na nepriateľské aktivity Ruska a Číny, v tohtoročnej správe však informácie o vplyvových operáciách boli podrobnejšie a konkrétnejšie, najmä pokiaľ ide o domácich, slovenských šíriteľov ruského vplyvu. Jednoznačné formulácie slovenských spravodajských analytikov vykreslili obraz rozvetveného ekosystému aktivít, zameraných na poškodzovanie vnútorného demokratického usporiadania krajiny a jej zahraničnopolitických väzieb.
Kauza vyhostených diplomatov

V ruských provládnych médiách monitorujúcich vývoj v krajinách strednej Európy aktuálnu správu SIS zaregistrovali. Poukázali na to, že nejde o prvú správu, v ktorej Slovensko obviňuje Rusko zo snahy preniknúť do jeho systému riadenia štátu. Napokon, samotné ruské médiá v auguste 2020 venovali značnú pozornosť kauze vyhostenia troch ruských diplomatov, ktorá výnimočným spôsobom zarezonovala v slovensko-ruských medzištátnych vzťahoch.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v auguste 2020 oznámilo, že požiadalo troch diplomatických pracovníkov veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave, aby opustili územie Slovenska pre aktivity nezlučiteľné s diplomatickým statusom. Rozhodnutie prišlo po vnútornom vyšetrovaní, ktoré slovenská zahraničná služba vykonala v súvislosti so zistením, že generálny konzulát Slovenska v Petrohrade vydal schengenské vstupné vízum ruskému občanovi, ktorý ho použil na návštevu Nemecka, kde – ako zistili nemecké policajné orgány – v auguste 2019 v Berlíne asistoval pri vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho. Táto vražda bola podľa všetkého operáciou jednej z ruských tajných služieb – buď FSB, alebo GRU.

Vízum bolo vydané istému Romanovi Davydovovi, ako sa neskôr ukázalo, osobe s falošnou identitou, zrejme dôstojníkovi GRU. Slovenské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení poukázalo na priamu súvislosť rozhodnutia o vyhostení ruských diplomatov s vraždou v Berlíne: „Navyše, došlo k zneužitiu vydaných víz na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade a v tejto súvislosti bol spáchaný závažný trestný čin na území iného členského štátu NATO a EÚ.“

Vyhostenie ruských diplomatov vyvolalo pomerne veľký ohlas na Slovensku (v médiách, v zahraničnopolitickej a bezpečnostnej komunite, ale aj na politickej scéne) predovšetkým preto, že sa stalo určitým indikátorom zmeny, ku ktorej došlo v nastavení vládnych síl v oblasti vzájomných vzťahov s Ruskom. Po parlamentných voľbách vo februári 2020, ktoré priniesli víťazstvo stredopravým stranám a porážku Smeru-SD a SNS, ruské provládne médiá tvrdili, že Rusko prišlo o priateľskú krajinu v strednej Európe.

Takéto tvrdenie síce viac než o realite svedčilo o tom, aké kritériá nastavili hodnotitelia, faktom však je, že slovenská zahraničná politika sa po voľbách 2020 stala oveľa jednoznačnejšou a čitateľnejšou – okrem ostro kritickej reakcie na neakceptovateľné správanie Ruska v kauze víza pre spolupáchateľa vraždy Changošviliho to bolo uznanie Juana Guaidóa za legitímneho prezidenta Venezuely a jednoznačný postup voči sfalšovaniu volieb a následným masakrám protestujúcich v Bielorusku. Vďaka pohotovej reakcii ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka bolo Slovensko prvou krajinou, ktorá odmietla uznať legitimitu uzurpátora Alexandra Lukašenka po jeho utajenej inaugurácii.
Ruská reakcia: „Za všetkým sú USA“

Na rozdiel od dvoch svojich susedov – Poľska a Českej republiky Slovensko sa v poslednom období nie veľmi často objavovalo v ruských médiách (výnimkou boli správy o februárových parlamentných voľbách, výsledky ktorých sa tak nepáčili mnohým ruským komentátorom). Vyhostenie ruských diplomatov však ruské médiá nemohli nezaznamenať. Bola to jedna z najfrekventovanejších správ zo zahraničia v deň, keď k nemu došlo.

Veľmi frekventovaným sa stal aj prvý medializovaný komentár tejto udalosti, keďže jeho autorom nebol nikto iný než minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ten síce zopakoval, že považuje Slovensko za voči Rusku „spriatelenú krajinu“, s ktorou doteraz nevznikali politické problémy, ale zároveň nenechal na pochybách, odkiaľ fúka vietor. Nestratil ani slovo o okolnostiach a príčinách vyhostenia, zato však urobil zo Slovenska nesvojprávny štát.

Šéf ruskej diplomacie uviedol, že vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov USA v súvislosti s vyhostením ruských diplomatov zo Slovenska môžu naznačovať, že na vzniknutej situácii sa podieľal Washington. „Myslím si, že nejde o Slovensko,“ zdôveril sa Lavrov a upozornil, že vedúca tlačovej služby amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Ortagusová pozitívne hodnotila rozhodnutie slovenských orgánov. „Podľa môjho názoru žiadny ďalší zahraničný predstaviteľ takto túto situáciu nekomentoval. Preto si urobte závery o tom, kto sa mohol podieľať a byť zainteresovaný na rozhodnutí, ktoré zvrchované Slovensko prijalo vo vzťahu k trom ruským diplomatom,“ odkázal Lavrov novinárom.

Vzniká otázka: „Ako by komentoval spomínanú udalosť ruský minister, keby sa Ortagusová v ten deň zdržala vyjadrení?“ Rusko v rámci okamžite avizovanej „symetrickej odpovede“ vyhostilo troch slovenských diplomatov.

K šíreniu Lavrovovho narýchlo skoncipovaného naratívu o vonkajšom nátlaku, ktorému vraj podľahlo Slovensko, keď rozhodovalo v kauze troch ruských diplomatov, sa ihneď pridali viaceré provládne ruské médiá a ďalší oficiálni predstavitelia.

Podpredseda výboru Rady federácie ruského parlamentu Vladimir Džabarov vyhlásil pre denník Izvestija: „Takéto situácie zanechávajú veľmi nepríjemnú pachuť. Chápeme, že slovenské špeciálne služby nemôžu úplne slobodne robiť, čo chcú. Pravdepodobne to bolo na pokyn Američanov, ktorí sa cítia absolútne voľne vo všetkých krajinách NATO.“ Pre agentúru FAN Džabarov uviedol, že „z nejakého dôvodu sa Česko a Slovensko stali veľmi aktívnymi v smere boja proti Rusku. Neviem, s čím to súvisí. Možno, že celkové nastavenie vedúcich predstaviteľov týchto krajín sa stalo podozrivo protiruským a Američania to aktívne využívajú“.

Arťom Kurejev, expert klubu „Valdaj“, ktorý združuje sympatizantov ruského prezidenta Vladimira Putina z celého sveta, uviedol pre agentúru RIA Novosti: „Slovensko tým, že vyhostilo ruských diplomatov z krajiny, podčiarklo svoje proamerické smerovanie. Vyhostenie pracovníkov ruskej diplomatickej misie mohlo byť požiadavkou Washingtonu a želaním Bratislavy po Českej republike demonštrovať lojalitu k USA.“

Expert sa pokúsil chronologicky zarámcovať politiku Slovenska voči Rusku. Vyšlo mu toto: „V prvom desaťročí 21. storočia Slovensko pokračovalo v jednom z najviac proruských politických smerovaní v Európe. Slováci, napríklad, hlasovali proti európskym rezolúciám o Rusku počas operácie Prinútenie k mieru v Južnom Osetsku, aktívne rozvíjali spoluprácu s Moskvou. Slovenskí lídri sa tradične zúčastňovali na takých spomienkových podujatiach, ako boli 60. a 65. výročia víťazstva.“

Podľa Kurejeva sa však situácia rázne zmenila v roku 2014. Bratislava podporila „protiruské sankcie v súvislosti so zjednotením Ruska s Krymom, začala odmietať spoluprácu s Moskvou. Súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová otvorene vyhlasuje, že plne podporuje sankcie. Slovenská elita odignorovala oslavy Dňa víťazstva 2020 (zjavná nepravda – G. M.). Čaputová a jej okolie vynakladajú maximálne úsilie na zdôraznenie svojho prozápadného a proamerického kurzu“.

Podobne ako oficiálni ruskí predstavitelia (minister Lavrov, senátor Džabarov), aj expert Valdajského klubu sa ani slovom nezmienil o tom, čo bezprostredne podnietilo Slovensko k vyhosteniu ruských diplomatov. Vôbec si nevšimol, že ruská vojenská rozviedka surovo oklamala diplomatické zastupiteľstvo „spriateleného štátu“ a poslala do Európy so slovenským vízom spolupáchateľa vraždy s falošnou identitou. Zdá sa, že oficiálna Moskva a jej mediálna obsluha mala záujem utajiť pred ruským publikom túto súvislosť a zakamuflovať ju tvrdeniami o údajnom americkom nátlaku.

Valdajský expert spochybnil dôvody, ktoré viedli slovenskú stranu k vyhosteniu troch diplomatov, zauvažoval, že „dôvod mohol byť vymyslený a zreprodukovaný v médiách“. Tvrdil, že „keby diplomati boli bývali prichytení pri tom, že robia naozaj niečo odsúdeniahodné, tak by neboli len vyhostení, ale v protiruských médiách by prepukol obrovský škandál“. Podľa tejto zvláštnej logiky, to, že „obrovský škandál“ neprepukol, pričom neprepukol zrovna „v protiruských médiách“, svedčí o nespravodlivosti vyhostenia.

Komentátor Rádia Sputnik vo vysielaní tvrdil, že svojím rozhodnutím o vyhostení ruských diplomatov Slovensko splnilo „normu rusofóbie“, ktorú od neho požadovali Spojené štáty. Na margo pozitívnej reakcie amerického ministerstva zahraničia na vyhostenie ruských diplomatov uviedol, že „podľa všetkého sa od Slovenska, podobne ako od ďalších krajín, ktoré predtým vyhosťovali ruských diplomatov, požadoval nejaký krok, ministerstvo zahraničia USA vysielalo Slovensku signály. Toto hodnotenie naznačuje, že akcia bola do istej miery naplánovaná. Všetci sa podpísali pod akýsi krok – tlak na ruskú stranu“.

Takže, podľa komentátora Rádia Sputnik sa Slovensko zúčastnilo na tomto spoločnom procese a americké ministerstvo zahraničia mu dalo za to známku.

Ruský komentátor je presvedčený, že „je tu všeobecný tlak zo strany USA, ktoré nútia malé krajiny toto robiť. Totiž ak to neurobíte, dostanete zlú známku, budete v podozrení, že ste proruskí. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska zrejme čakalo na známku od amerického ministerstva zahraničia, preto splnilo svoju normu rusofóbie, ktorú od neho USA požadovali“.
Podľa seba súdim teba?

Ruskí oficiálni predstavitelia (nehovoriac o provládnych médiách) si zrejme neuvedomujú, že svojimi otrepanými urážlivými úvahami, že rozhodnutia suverénnej krajiny o tom, že zamedzí ilegálnym aktivitám cudzích diplomatov alebo kriticky zareaguje na podvodné správanie cudzích rozviedok, sa robia na nátlak spojencov, a priori znevažujú všetky sprievodné deklarácie o priateľstve.

Je možné, že v tomto prípade ide o prístup „podľa seba súdim teba“. To by dávalo zmysel. Slovensko je však členom takých spojeneckých zoskupení, v ktorých sa uplatňujú nie nátlak a príkazy, ale rovnoprávnosť a solidarita.


65.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:33 avatar
vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455

Majú veľa mien. Sandworm, TeleBots, Voodoo Bear či Hades. Až donedávna sa o nich špekulovalo ako o ruských hekeroch, ktorí pracujú pre tajné služby a podnikajú podvratné útoky na kritické infraštruktúry či západné demokracie a postsovietske krajiny, ktoré sa odklonili od Moskvy.

Útoky, o ktorých sa donedávna písalo len v sci-fi knihách. Boli to práve oni, komu sa v roku 2015 prvý raz, deň pred Vianocami, podarilo vďaka phishingu a škodlivým kódom na niekoľko hodín odstaviť dodávky elektriny a nechať státisíce Ukrajincov doma mrznúť.

Z ich krajiny si postupne urobili laboratórium pre svoje najničivejšie zbrane.

Americké ministerstvo spravodlivosti im teraz dalo meno a oficiálne ich spojilo s ruským štátom. Za jednými z najhorších hekerských útokov v histórii kyberzločinu stojí podľa amerických vyšetrovateľov a súdov špeciálna jednotka 74455 ruskej vojenskej rozviedky GRU a na šiestich z nich uvalili zatykač.

Spísali sme ich najväčšie útoky, spôsob, akým ich podnikajú, a rozprávali sme sa s jedným z expertov, ktorý ich z Bratislavy pomohol odhaliť. Toto je prehľad útokov zrejme najdeštruktívnejšej hekerskej skupiny na svete.
Malér všetkých malérov

V Kodani bolo dokonalé letné slnečné popoludnie, keď 27. júna 2017 v sídle najväčšej prepravnej spoločnosti na svete Maersk začali ľudia pre paniku strácať hlavu. Zamestnanci spoločnosti, ktorá sa výraznou mierou podieľa na dánskom HDP, sa rad radom nevedeli dostať do svojich počítačov.

A čo bolo ešte horšie, prestali fungovať jej nakladacie terminály a dopravcovia nedokázali doručiť kontajnery so svojím nákladom po celom svete. Ako sa hovorí v angličtine, bola to perfektná búrka (perfect storm).

Na niektorých počítačoch svietil jednoduchý nápis „repairing file system on C:“ s poznámkou, aby v žiadnom prípade nevypínali počítač. Iní, ako opisuje americký novinár z Wired Andy Greenberg vo svojej knihe Sandworm, si prečítali ešte desivejšiu správu:

„Ups, vaše dôležité súbory sú zašifrované.“


66.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:34 avatar
Podvratné akcie Ruska v Európe má mať na svedomí jednotka GRU

Západní bezpečnostní experti dospeli k názoru, že ruské podvratné operácie v Európe sú dielom elitnej jednotky špeciálne vycvičenej k prevratom, sabotážam a vraždám. V utorok to uviedol denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na tvrdenie špionážnych pracovníkov zo štyroch západných krajín. Útvar, ktorý funguje najmenej desať rokov, má kódové označenie "jednotka 29155" a jeho operácie sú nepredvídateľné, uviedol denník.

Jednotka, ktorá má sídliť vo výcvikovom stredisku na východe Moskvy, je súčasťou vojenskej rozviedky GRU, píše NYT. Hoci detaily operácií GRU zostávajú neobjasnené, západní experti už majú väčší prehľad o jej internom usporiadaní. Dve jednotky GRU, 26165 a 74455, napríklad mali napadnúť v roku 2016 servery americkej Demokratickej strany a zverejniť ukradnutú komunikáciu poškodzujúcu Hillary Clintonovú, súperku Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

O aktivitách jednotky 29155 údajne nemajú informácie ani ostatní operatívci GRU. Agenti voľne cestujú Európou, niektorí sú vyznamenanými veteránmi ruských vojen v Afganistane, Čečensku alebo na Ukrajine. Šéfom jednotky má byť generálmajor Andrej Averjanov, uvádza newyorský denník.

Západné spravodajské služby prvýkrát identifikovali skupinu v roku 2016 po nevydarenom prevrate v Čiernej Hore, ktorého súčasťou mala byť vražda tamojšieho premiéra a obsadenie parlamentnej budovy.

Vlani v marci sa mali dvaja agenti jednotky 29155 pokúsiť v južnom Anglicku otráviť bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu armádnym jedom Novičok. Investigatívni novinári za útočníkov označili ruských agentov Anatolija Čepigu a Alexandra Myškina.

Ruské ministerstvo obrany v roku 2012 vyznamenalo tri špeciálne jednotky za mimoriadne úspechy vo vojenskej službe. Jednou z nich bola jednotka 29155, ďalšou jednotka 74455, ktorá neskôr organizovala zasahovanie do amerických prezidentských volieb, a tretia jednotka 99450, ktorá sa v roku 2014 podieľala na okupácii ukrajinského Krymu pred jeho anexiou, napísal americký denník.

Za informáciu, ktorá uniká realite, dnes podľa správy agentúry TASS označil článok NYT člen bezpečnostného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Lugovoj.

„Bolo by ťažké vymyslieť si dobrodružnejší scenár pre fantastický thriller,“ povedal agentúre muž obvinený v Británii z vraždy bývalého ruského agenta Alexandra Litvinenka, ktorý prebehol k Britom a v roku 2006 bol v Londýne otrávený rádioaktívnym polóniom. Podľa Lugovoja je článok newyorského denníka „absurditou, ktorá je v rozpore so zdravým rozumom“.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


67.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:36 avatar
Agenti ruskej GRU šírili vymyslené správy po internete

Ruské tajné služby počas uplynulých piatich rokov šírili po sociálnych sieťach vymyslené správy s cieľom vyvolať napätie medzi západnými krajinami. Podľa informácií britského denníka The Guardian to potvrdzuje nová štúdia výskumnej skupiny Atlantic Council, ktorá sa zaoberá analýzou internetovej komunikácie. Ruská kampaň bola vraj sústavná, dômyselná a dobre financovaná. Efekt bol však takmer nulový.

Medzi vymyslenými informáciami šírenými internetom bolo napríklad tvrdenie, že minuloročný útok armádnym jedom novičok v anglickom Salisbury, namierený proti bývalému ruskému agentovi Sergejovi Skripaľovi a jeho dcére, bol dielom severoírskych teroristov. Pôvodcom správy mal byť podľa ruských dezinformátorov vtedajší britský minister obrany Gavin Williamson.

Zrejme najagresívnejším tvrdením ruských špiónov bola informácia o tom, že radikálni oponenti brexitu pripravujú atentát proti bývalému britskému ministrovi zahraničia Borisovi Johnsonovi. Ako zdroj informácie bol uvedený španielsky minister zahraničia.

Vymyslené správy Rusi šírili na tridsiatich komunikačných platformách v deviatich jazykoch po dobu piatich rokov, uvádza štúdia. Podľa jej autorov pôvodcami lživých správ neboli zamestnanci ruskej „trollej farmy“ v Petrohrade, o ktorej sa často píše, ale priamo agenti ruskej tajnej služby, pravdepodobne armádnej rozviedky GRU.

Jednou z „obetí“ bol známy americký republikánsky senátor Marco Rubio. Ruskí agenti vyrobili jeho údajný tweet o tom, že britská elektronická rozviedka GCHQ v roku 2016 sledovala Donalda Trumpa a vlani vyrábala vymyslené správy, aby podporila opozičných demokratov v amerických kongresových voľbách. „Nikto, ani náš najbližší spojenec, nemá právo ohrozovať našu demokraciu a národnú bezpečnosť,“ tvrdí Rubio v tweete vyrobenom v centrále GRU. Správu prevzala ruská propagandistická televízia RT.

Podľa expertov zo skupiny Atlantic Council však ruská kampaň mala mizivý vplyv. „Úsilie bolo ohromné, ale efekt bol v porovnaní s ním nebývalo malý,“ povedal britskému denníku analytik Ben Nimmo, ktorý ruskú kampaň označil za „bizarnú“.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


68.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:37 avatar
Ruskí trollovia sa snažili v USA ovplyvniť debatu o očkovaní

Softvéroví boti a ruskí internetoví trollovia nešírili dezinformácie len v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami v roku 2016, ale ovplyvniť sa snažili aj diskusiu o očkovaní v Spojených štátoch.

Vyplýva to zo štúdie tímu vedcov univerzity Georgea Washingtona, o ktorej informovala agentúra AFP.

Dezinformácie šírili trollovia a boti, teda programy vykonávajúce rutinnú činnosť, na sociálnej sieti twitter a do debaty vnášali aj kontroverzné témy, ako sú hospodárska nerovnosť či rasizmus.

„Vedeli ste, že existuje tajná vládna databáza s údajmi o deťoch poškodených očkovaním,“ píše sa v jedno z tweetov, ktorým sa vo svojom výskume vedci venovali. Príspevok na sociálnej sieti je doplnený hashtagom #VaccinateUS.

Anonymní internetoví trollovia, ktorých pôvod v Rusku sa preukázal už v súvislosti so snahou ovplyvniť výsledok amerických prezidentských volieb v roku 2016, šírili podľa vedcov nielen informácie o údajných negatívnych účinkoch očkovania, ale aj správy pozitívne. Hoci prevažná väčšina americkej populácie očkovanie schvaľuje, na twitteri však mohol vzniknúť dojem, že sa v USA vedie o vakcinácii kontroverzná debata.
Zdravie ako zbraň

Takzvaní boti šírili na rozdiel od trollov predovšetkým informácie o údajných negatívnych dopadoch očkovania. Užívateľa sociálnej siete sa snažili prinútiť, aby klikol na odkaz vedúci na zavírené stránky či reklamné weby.

Koľko presne trollov a botov sa do debaty o očkovaní zapojilo, štúdia neuvádza. Jednotliví aktéri podľa nej ale sledovali rôzne ciele.

„Debata o zdraví sa stala zbraňou: témy verejného zdravia, ako je napríklad očkovanie, tvorí súčasť pokusov o šírenie dezinformácií zahraničnými mocnosťami,“ uvádza štúdia uverejnená v časopise American Journal of Public Health.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


69.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:37 avatar
Edo ty náš robot čo tam ešte máš ?


70.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:38 avatar
Americký troll to je diagnóza


71.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:39 avatar
Poľsko napadlo Československo !


73.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:41 avatar
Varšavská zmluva napadla varšavsku zmluvu . To sa len v ruskej gubernii mohol stať    

100 000 okupantov sme nakopali do prdele po 23 ročnej okupacii a tebe sa dodnes o nich sníva    


72.
označiť príspevok

Čeka muž
   28. 11. 2020, 19:40 avatar
Hakovy SS už 6 rokov píše vojenské spravodajstvo v svojej zaverečnej správe tie iste zistenia ako sis .

SIS: Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti záujmom SR

Málo makaš proti našej krajine . Kremeľ ťa nepochváli si slabota


74.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:42 avatar


75.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:42 avatar


76.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:43 avatar
Vojna s Poľskom o Oravu a Spiš

www.cas.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


77.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 11. 2020, 19:44 avatar
Těšínský (válečny)spor- Československo vs Polsko

http://www.youtube.com/watch?v=QwugB0RExrk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
&pbjreload=101
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:27,  Dal by som sa na to . Ešte som to neskušal . Ja som slkal ludi nie palety
dnes, 01:25,  https://www.motors.co.uk/car-58596874/?i=0&m=sp Tu je za 1000libier
dnes, 01:19,  ...c0 si stlkal palety,s0m p0cul...*39*39*39
dnes, 01:18,  ...an0,pracujem v utajeni,na utajen0m afte...*39*39*39
dnes, 01:12,  No ved aký je to ročník ??? to je tajne ?
dnes, 01:11,  Ja som robil vo vychýrenom strip klube vyhadzovča . 60 000 bol zaklad k tomu som mal vstupenky...
dnes, 01:10,  ...svietit m0ze,ked menim battery v f0taku tak mi tam nabieha zly datum,t0 jak expert f0t0 vies...
dnes, 01:09,  Stale len o tých gumačkoch snívaš a vidliach ani po tých rokoch ta neprerobili čo ť tam...
dnes, 01:08,  Ale ja som masku videl obstarožitný vrak
dnes, 01:07,  d0d0...best sranda je že ten vrak máš od roku 2020 a na tej fotke svieti rok 2019. Veď...
dnes, 01:06,  ...chrun0 v gumak0ch,este raz si kuk masku a p0t0m plackaj)))
dnes, 01:05,  ...r0bil si v gy0ry ,z a 60 f0rint0v...*39*39*39
dnes, 01:03,  Odhadujem že to mohlo stať okolo 200 libier . Keď natankuješ plnu nadrž dvojnasobne stupne...
dnes, 01:02,  d0d0...best to si mal pekne . Ako biletár som bral 60 000 v roku 1994. Len v Trnave nedošlo...
dnes, 01:01,  ...trapk0 v 2001 ???..expert...asp0n si kukni 2001 masku ty trapk0...jaaaj,ty si fakt...
dnes, 00:59,  Tento vrak ??? Neblázni ??? Veď to je ročník 2001 *13*13*13 To u nás len na vrakovisku...
dnes, 00:57,  ...ked s0m 0dchadzal,b0li k0runy...36 000 mesacne v cist0m s0m mal...*39*39*39
dnes, 00:56,  Julius ja nie som tvoja mati . 50 kilový alkoholik a bezdak čo ma každodene chce zmlatit to je...
dnes, 00:55,  ...chrun0 v gumak0ch,mam h0 0d jari 2020,predtym s0m mal a4..*39*39
dnes, 00:53,  ...chrun0 v gumak0ch,ja s0m na sl0vakii nechal 4 izb0vy ,zariadeny d0m a audi v garazi...ty...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Škoda krásy, keď rozumu nieto.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(343 328 bytes in 0,412 seconds)