Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  kultúra  téma
kategórie:  

Pieseň talianskych partizánov "Bella Ciao"

21
reakcií
528
prečítaní
Tému 20. novembra 2018, 20:30 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
08. 02. 2017
27
15. 04. 2009
2
26. 09. 2018
4
19. 10. 2017
13
12. 08. 2008
19
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   20. 11. 2018, 20:30 avatar
Pieseň talianskych partizánov "Bella Ciao" - hádam si ešte smieme na ňu zaspomínať...?!

http://www.youtube.com/watch?v=e74HTylqxE4 Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Mil@níčko muž
   20. 11. 2018, 20:34 avatar
A vieš akú si bliakali slovenskí partizáni ?  


3.
označiť príspevok

meaculpa muž
   20. 11. 2018, 20:36 avatar


4.
označiť príspevok

Kasafran
   20. 11. 2018, 21:25 avatar
Maaculpa,
tí, čo prišli vo vojne nielen o nohy, ale dokonca o rodiny alebo o život, trpeli hladom a zimou, obetovali svoje pohodlie a životy preto, aby sme my mohli slobodne a bez strachu žiť tí sú Kopytovcom na posmech?!
Ja túto pieseň Kopytovcov vnímam ako prejav ich neúcty a tuposti voči všetkým zložkám protifašistického odboja nielen na Slovensku...!


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 08:38 avatar
Zločiny však boli páchané aj partizánmi či niektorými povstaleckými jednotkami. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky. Celkovo si vyžiadali asi 2 400 ľudských životov. Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski velitelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie neprebehlo.

27. augusta 1944 partizáni a vojaci po obsadení Ružomberku zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov Deutsche Partei, ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru Podsuchá – Biely Potok, kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území Slovenskej republiky. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. Byty povraždených občanov Ružomberka povstalci vyrabovali[12].

30. augusta zlikvidovali partizáni vo Vyhniach prázdny tábor detí z vybombardovaných rodín z Porúria aj s vychovávateľkam

21. septembra 1944 sa pri železnici vedúcej zo Skleného do Hornej Štubne udial preukázateľne najväčší zločin spáchaný partizánmi. Členovia Leninského oddielu 1. československej brigády J. V. Stalina guľometmi a granátmi zavraždili 187 mužov vo veku od 15 do 59 rokov a okradli ich mŕtvoly o cennosti. Išlo prevažne o slovenských občanov nemeckej národnosti zo Skleného, ktorí sa vracali z prác na budovaní obranných zariadení pre povstalcov[14]. Vyšetrovanie tohto zločinu najprv prerušili boje a neskôr i tabuizovanie počas komunizmu, takže jeho vinníci zostali nepotrestaní[15].

11. novembra partizáni pri Humennom postrieľali 150 maďarských vojnových zajatcov.

V novembri 1944 bol podľa dobovej tlače pri Hornej Tureckej, neďaleko sídla štábu 1. československej brigády J.V. Stalina objavený masový hrob s 900 zavraždenými obeťami[16]. Avšak potvrdenie o tomto čine od akýchkoľvek iných zdrojov neexistuje a tak s najväčšou pravdepodobnosťou bola informácia o ňom len dobovou propagandou.

Pre mnohých iných jednotlivcov či skupiny bolo povstanie príležitosťou na vyrovnávanie účtov alebo kriminálnu činnosť. V ojedinelých prípadoch sa k partizánom pridávali jednotlivci aj z čisto alibistických dôvodov, napríklad preto, že dúfali, že im budú po vojne odpustené ich trestné činy. Na viacerých miestach malo domáce obyvateľstvo práve v dôsledku vyčíňania z partizánov strach a nemeckých vojakov neraz vítalo ako upokojenie situácie.
Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk
Pred začiatkom SNP sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na nevyprovokovanom útoku na svoju krajinu. Na Strednom Slovensku boli vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny. Po vypuknutí povstania a deklarácii povstaleckej SNR o snahe znovuobnoviť predvojnovú ČSR sa sovietske jednanie rýchlo zmenilo. Sovietske vojská boli pri príchode na Československé územie inštruované, že vchádzajú na územie svojho spojenca.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


6.
označiť príspevok

Kasafran
   21. 11. 2018, 09:08 avatar
Ožiarený,
každý zločin treba jednoznačne odsúdiť, nech ho prikázal, spôsobil, vykonal ktokoľvek a kedykoľvek! Avšak Tvoje "pohotové" poukázanie na zločiny partizánov akoby ospravedlňovalo a dávalo do "rovnováhy" všetky zločiny Nemcov, ktoré spáchali na európskych národoch a najmä na národoch Sovietskeho zväzu...!!!
Privítam, keď pred našim DF preukážeš aspoň pár príspevkov, ktorými si ich doteraz odsúdil a aspoň zopár príspevkov, ktorými si odsúdil barbarské zločiny USIzraela s miliónmi obetí spáchané vo svete po roku 1948...!!!


20.
označiť príspevok

veriaci muž
   21. 11. 2018, 11:49

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



22.
označiť príspevok

Tvoj_Tieň
   21. 11. 2018, 15:00 avatar
Každý zločin treba odsúdiť? Tak to ideš sám proti sebe, lebo vaše STBácke mučenia a vraždy neboli na tebe ešte potrestané.
Súhlasí Osvietený


7.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:33 avatar
Ožiarený červenou hviezdou . 2 svetovú vojnu rozpútali ZSSR ruka v ruke s Nemeckom a Slovenskom .

Poľská obranná vojna alebo invázia do Poľska začala 1. septembra 1939 a trvala do 5. októbra 1939. Nacistický útok na Poľsko ( plán útoku mal označenie Fall Weiss) je považovaný za začiatok druhej svetovej vojny v Európe. 17. septembra 1939 zaútočilo na Poľsko aj ZSSR. Nacistické Nemecko, Slovensko a ZSSR v priebehu tejto spoločnej operácie za jeden mesiac donútili Poľsko ku kapitulácii. Západní Spojenci, ktorí v reakcii na tento akt agresie vyhlásili Nemecku vojnu, však neboli schopní Poľsku významnejšie pomôcť a nedokázali ani využiť fakt, že väčšina nemeckých jednotiek bola sústredená v Poľsku a na poľských hraniciach.

V Sovietmi obsadenej časti krajiny panoval teror tak isto ukrutný, ako v tej nemeckej. Tragický osud postihol zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli zavraždení v priebehu roku 1940. Masové popravy sa stali známe ako Katyňský masaker, odohrali sa vo viacerých zajateckých táboroch, najmä vo Smolenskej oblasti.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:35 avatar
Rusko-fínska vojna - jeden z dôsledkov paktu Ribbentrop-Molotov

Neutrálne Fínsko sa malo po Poľsku a pobaltských krajinách stať ďalším obetným baránkom tajného dodatku k paktu Molotov-Ribbentrop, v ktorom si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu.

Sovietsky zväz žiadal vo Fínsku bezprecedentné územné ústupky, čo vláda prezidenta Kyöstiho Kallia odmietla a pred 75 rokmi, 30. novembra 1939, tak sovietske jednotky vpadli do Fínska a začala sa takzvaná zimná vojna. Konflikt sa skončil po troch mesiacoch. Pre Fínsko znamenal územné straty, na rozdiel od Moskvou anektovaných pobaltských republík však zostalo suverénnym štátom.

Sovietsky zväz od Fínska požadoval, aby Moskve postúpilo strategicky dôležitú Karelskú šiju vrátane niekoľkých ostrovov vo Fínskom zálive a prenajalo jej na vojenské účely polostrov Hanko, ležiaci západne od Helsínk. Fínsko s niektorými ústupkami súhlasilo, ale niektoré požiadavky rázne odmietlo.
Sovieti zahrali útok sami na seba

Zámienkou na samotnú inváziu sa stal Mainilský incident z 26. novembra 1939, keď Sovieti zaranžovali na hraniciach útok proti svojim vojakom. Moskva vypovedala zmluvu o neútočení a 30. novembra o 6:50 ráno miestneho času sa začala vojna. Sovieti najskôr začali ostreľovať fínske pohraničie a bombardovali fínske mestá a asi o hodinu neskôr vpadla Ruská armáda bez vyhlásenia vojny po celom fronte od Rybárskeho polostrova až po Karelskú šiju do Fínska.

Podľa sovietskeho vodcu Josifa Stalina malo ísť o bleskovú vojnu. Oproti predpokladom sa ale ukázalo, že Červená armáda oslabená čistkami nie je pripravená viesť útočnú vojnu. Neschopnosť sovietskej armády pod velením Kirila Mereckova vyšla najavo už prvý mesiac bojov o povestnú Mannerheimovu lí­niu.

O polovicu menšia armáda sa postavila Rusom

Na odpor sa sovietskej armáde, ktorá mala v čase útoku asi pol milióna mužov, postavilo 250-tisíc mobilizovaných fínskych vojakov, ktorých úlohou bolo brániť tisíc kilometrov dlhú fínsko-ruskú hranicu. Napriek ruskej početnej i materiálne prevahe sa Fíni, posilnení o viac ako 8-tisíc švédskych dobrovoľníkov a o stovky dobrovoľníkov z ďalších krajín, dokázali brániť až do januára.

Fínski bojovníci sa výborne pohybovali na lyžiach, bielo maskovaní splývali so snehom zaviatou krajinou. Významne sa im tiež vyplácala partizánska taktika. V bojoch využívali aj takzvané Molotovove kokteily – zápalné zbrane, pomenované po nenávidenom sovietskom ministrovi zahraničia. Do kariet Fínom hralo aj mrazivé počasie a zastaraná technika nepriateľa.
Ťažko vykúpené prímerie

Napriek čiastočným úspechom bolo však aj hlavnému fínskemu stratégovi, maršalovi Carlovi Gustavovi von Mannerheimovi jasné, že nemožno dlhodobo odolávať náporu Červenej armády. Navyše čerstvo vymenovaný veliteľ operácií Červenej armády Semjon Timošenko s novou taktikou prerazil obrannú líniu v Karelskej šiji a bolo len otázkou času, kedy Červená armáda získa priemyselné mesto Viipuri (dnes Vyborg).

Keď 13. marca 1940 nadobudlo účinnosť prímerie podpísané deň predtým v Moskve, držala ešte fínska armáda frontovú líniu. Uzatvorením moskovského mieru ale Fínsko stratilo takmer celú Karéliu vrátane Viipuri, územia v oblasti Salla a svoju časť Rybárskeho polostrova na pobreží Barentsovho mora. Ďalej súhlasilo so zriadením vojenskej základne v Hanko a s ďalšími požiadavkami. Fínsko prišlo o desatinu svojho územia (35-tisíc kilometrov štvorcových) a o 30 percent ekonomických kapacít. Asi 430-tisíc obyvateľov Karélie stratilo svoje domovy.

Fíni počas 105-dennej vojny stratili viac ako 70-tisíc mužov (asi 23-tisíc mŕtvych). Sovietske straty sa odhadujú na 130-tisíc mŕtvych alebo nezvestných a vyše 260-tisíc ranených či chorých.
Ako vznikla finlandizácia

Za útok na Fínsko bol ZSSR vylúčené zo Spoločenstva národov. V rokoch 1941 až 1944 vyústilo napätie medzi oboma krajinami do ďalšieho ozbrojeného konfliktu, takzvanej pokračovacej vojny. V nej bolo Fínsko sčasti podporované Nemeckom, ktoré využilo fínsky front vo svojich operáciách proti Sovietskemu zväzu. Po uzavretí prímeria medzi Fínskom a ZSSR v roku 1944, s ktorým Nemecko nesúhlasilo, potom na pokračovaciu vojnu nadviazala takzvaná laponská, čiže klamná vojna medzi Fínskom a Nemeckom.

Povojnový parížsky mier (1947) uznal fínsko-ruskú hranicu definitívne tak, ako bola stanovená v roku 1940 s výnimkou najsevernejšej oblasti Petsamo (Pečenga), ktorá pripadla ZSSR.

Fínsky premiér Juho Paasikivi po vojne uistil Stalina o rozhodnutí Fínska nezúčastniť sa na žiadnej iniciatíve, ktorá by mohla byť považovaná za nepriateľskú voči Sovietskemu zväzu. Paasikiviho vláda sa takisto zaviazala k hospodárskej spolupráci so ZSSR a Fínsko sa po vojne nepripojilo k žiadnemu z politických a ekonomických blokov. Pre tento fínsky postoj sa zaužíval termín finlandizácia či Paasikiviho doktrína. Dôsledkom toho Fínsko odmietlo Marshallov plán, ktorý vytvorili Američania na obnovu vojnou zničenej Európy, a tiež sa nestalo súčasťou NATO.

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:38 avatar
Prvá čečenská vojna predstavuje ozbrojený konflikt medzi Ruskou federáciou a čečenským regiónom Prebiehal medzi decembrom 1994 a augustom 1996 vyžiadal si vyše 5500 mŕtvych na strane ruských síl a pravdepodobne 100 000 mŕtvych na strane čečenských povstalcov. Ďalších viac ako 500 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


10.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:39 avatar
Druhá čečenská vojna predstavuje ozbrojený konflikt, pri ktorom ruské sily obnovili federálnu kontrolu nad čečenským separatistickým regiónom. Hlavné bojové akcie prebiehali od augusta 1999 do mája 2000, ruské vojská však v rámci protiteroristických aktivít operovali v oblasti až do 16. apríla 2009.

Táto vojna si podľa rôznych odhadov vyžiadala 50 000 obetí, väčšinu z nich predstavujú civilisti. Straty ruských vojsk podľa oficiálnych údajov predstavujú 11000 mužov.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:41 avatar
Sovietska invázia do Afganistanu bola ozbrojená intervencia Sovietskeho zväzu v Afganistane na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti mudžáhidom. Prebiehala od 25. decembra 1979 do 15. februára 1989, kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda.

Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu

Vyjednávania OSN o stiahnutí sa vojsk z Afganistanu začali po nástupe Gorbačova v apríli 1988 na pôde OSN. Plán počítal s odsunom vojsk v priebehu 10 mesiacov. Sovietske vojská v počte asi 115 000 mužov sa z krajiny stiahli 15. februára 1989. Dopomohlo k tomu aj blokovanie vývozu obilia do ZSSR z USA. Straty Sovietskeho zväzu vo vojne predstavujú 14 453 mŕtvych a 312 zajatých alebo nezvestných. 53 753 vojakov bolo ranených, alebo utrpelo inú traumu, až 415 932 nasadených vojakov v priebehu svojej služby prekonalo chorobu (hepatitídu, týfus alebo iné ochorenie). Asi 10 751 mužov bolo v dôsledku vojny zmrzačených. Sovieti tiež stratili 451 lietadiel (z toho 333 vrtuľníkov), 147 tankov a 1314 obrnených automobilov a bojových vozidiel pechoty.

Odhady počtu obetí na afganskej strane sa pohybujú medzi 670 000 až 2 miliónmi. 5–10 miliónov Afgancov utieklo pred vojnou do susedného Pakistanu a Iránu (asi tretina predvojnovej populácie). Afganci tvorili v 80. rokoch až polovicu svetových utečencov.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


12.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:42 avatar
Zimná vojna (fín. talvisota) alebo fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny. Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju).

Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


13.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:44 avatar
Lend lease

Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


14.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:50 avatar
Ako Slovensko vyhlásilo vojnu Amerike

Naša hrdinská armáda dokázala, že nie je všetko počet, ale že nekonečne viac je vôľa zvíťaziť. Týmito slovami komentoval denník Gardista pred 70 rokmi vyhlásenie ľudáckej vlády o vojnovom stave Slovenskej republiky so Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou.

Zvažoval vari vtedajší premiér Vojtech Tuka aj nasadenie vojenských jednotiek, napríklad leteckých perutí, proti armáde Jeho Veličenstva a proti zámorskej veľmoci? Historici zhodne tvrdia, že zo strany Slovenska vtedy išlo len o symbolický akt, ktorý predpokladalo pristúpenie slovenského štátu k Trojpaktu mocností Osi (Nemecko, Taliansko, Japonsko).

„Dar“ americkým Slovákom

Státisícom amerických Slovákov však vtedy nebolo veru do smiechu. Uvedomovali si vôbec pohlavári profašistického štátu, do akého svetla postavili vypovedaním vojny početnú menšinu svojich krajanov za oceánom?

Medrický v spomienkach tvrdí, že niektorí áno. Najmä preto vraj protestovali na zasadnutí vlády: „Veď sme sa tak dostali do nepriateľského pomeru takmer so štvrtinou nášho národa, s americkými Slovákmi, ktorí nám tak pomáhali v boji za autonómiu.“

Tuka o tom tiež vedel, ale v spomínanej reči pred poslancami Snemu cynicky povedal: „V Amerike žijú na stá a státisíce Slovákov. Keď je tam teraz zavedená vojnová povinnosť, tí naši musia byť narukovaní. Takže nie je vylúčené, že sa niekde títo vojaci s našimi stretnú.“

A čo Tiso? Žabkay v obhajovacej reči naznačil, že jeho mandant po vyhlásení vojny USA ťažko niesol práve túto okolnosť. „Preto nebyť nemeckého nátlaku a Tukovo naliehania, určite by obžalovaný tento krok nemohol urobiť,“ tvrdil Tisov obhajca.

Na to, čo nasledovalo po vypovedaní vojny, americkí Slováci dodnes neradi spomínajú. Dlhoročný tajomník Slovenskej ligy Ján A. Holý v našom rozhovore pred štyrmi rokmi hovoril aj o sledovaní a internáciách viacerých funkcionárov krajanských spolkov, predovšetkým katolíckych.

Administratíva USA pritom oficiálne nereagovala na vypovedanie vojnového stavu Slovenskou republikou. Slavomír Michálek z Historického ústavu SAV márne hľadal stanovisko Štátneho departementu v Americkom národnom archíve v College Park. Ako si vysvetľuje, že nič nenašiel?

„Dá sa to vysvetliť len tým, že USA neuznávajú bábkové vlády, ktoré len kopírujú činy svojho protektora,“ odpovedá, „a potom – Spojené štáty nikdy neuznali vojnovú Slovenskú republiku. Jednoducho Slovensko ako suverénny štát pre ne neexistovalo.“

To však neznamená, že príslušné štátne orgány v USA po vyhlásení vojny Slovenskom nespozorneli. Viacerí príslušníci slovenskej národnosti sa zrazu ocitli pod drobnohľadom. Akýkoľvek pokus o priame spojenie sa so „starou vlasťou“ sa vykladal ako vlastizrada, čo vzhľadom na vojnový stav bolo aj dosť prirodzené.

„Za takýchto okolností sa netreba čudovať, že americkí Slováci sa vyčerpávali obranným postojom a stálym opakovaním vernosti americkej vlasti,“ píše Jozef Paučo vo svojom letopise Prvej katolíckej slovenskej jednoty.

Čoskoro si však uvedomili, že prejavom lojality a presvedčivým argumentom nie sú proklamácie, ale skutky. Tisíce mladých Slovákov narukovali do americkej armády, zúčastnili sa bojov proti fašizmu na frontoch druhej svetovej vojny, mnohí tam aj padli.

Krajanské spolky zároveň organizovali kampaň za zakúpenie štátnych vojnových dlhopisov. Len Slovenská liga dokázala predať úpisy v hodnote 53 miliónov dolárov. Získala za to oprávnenie, aby tri vojenské lode typu Liberty boli pomenované podľa jej návrhu. Niesli mená Milana R. Štefánika, Štefana Furdeka (zakladateľa Slovenskej ligy) a Mateja Kocaka, hrdinu, seržanta vojenského námorníctva USA, ináč rodáka z Gbiel.

Do vojny na dvoch frontoch

Pre lepšie pochopenie širších súvislostí si treba uvedomiť, kedy vyhlásenie vojny západným veľmociam z Bratislavy prišlo. Na jeseň 1941 sa zdalo, že Hitler vojnu v Európe už už vyhrá. Eufórii prepadol nielen Berlín, ale aj jeho verní spojenci.

Koncom októbra, po návrate od Hitlera z jeho hlavného stanu, Tuka v Bratislave hneď zvolal tlačovku a na nej novinárom oznámil, že vojna je vyhraná.

Denníky Slovák a Gardista prinášali vtedy palcovými titulkami správy o tom, že nemecké bomby padajú na Moskvu. Lenže onedlho, 5. decembra, sa začala bitka o toto mesto, Stalin nasadil do nej čerstvé sibírske divízie a čoskoro udrel aj „generál zima“. V neprospech wehrmachtu, samozrejme, ktorému sa potom prestalo dariť.

Medrický spomína, že mu bolo čudné, prečo sa vojaci z frontu nevracajú, ale, naopak, ríšska tlač vyhlasuje veľkú zbierku kožušín, ušianok, teplej bielizne, rukavíc – pre nemeckých frontových vojakov. A v takej situácii začať vojnu na dvoch frontoch a zapojiť sa do nej hoci len „symbolickým aktom“ bolo prinajmenšom nerozumné.

Ale stalo sa. A čo sa raz stalo, už sa nikdy neodstane.

spravy.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


15.
označiť príspevok

-era- muž
   21. 11. 2018, 09:52 avatar
To berieš akože sú to príspevky k téme, alebo len potrebuješ zahltiť a zahádzať fórum?
Súhlasí Kasafran


16.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:55 avatar
-era- všetko sú to príspevky k téme talianských partizanov
Súhlasí veriaci


17.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:58 avatar
Talianskemu ministrovi vnútra cestujúci spontánne zaspievali protifašistickú pieseň

V krajine, kde krajná pravica a antiimigračná rétorika žnú úspechy, jej lídra slušní spolucestujúci spontánne vypískali.

Čítajte viac: svet.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


18.
označiť príspevok

Osvietený muž
   21. 11. 2018, 09:59 avatar
Taliansko sa stalo baštou populistickej pravice. Len v utorok, po kolapse predošlej vlády, horná komora talianskeho parlamentu vyslovila dôveru novej.

Tá je pod vedením Guissepeho Conteho a skladá sa z protisystémového Hnutia piatich hviezd a protiimigrantskej Ligy.

Nový taliansky vicepremiér a minister vnútra, ktorý je takisto aj líder krajne pravicovej antiimigračnej Ligy, Matteo Salvini sa začiatkom prvej služobnej cesty aj preto stretol s nepríjemným uvítaním. V autobuse, ktorý pasažierov prepravoval k lietadlu, spolucestujúci spontánne začali spievať anti-fašistickú hymnu.

Pieseň Bella Ciao vznikla počas druhej svetovej vojny okolo roku 1942. Bolo to v čase vrcholiacich partizánskych bojov proti fašistickému režimu Benita Mussoliniho. Text piesne, ktorého autor je neznámy, ospevuje boj partizánov za slobodu.

Pieseň je celosvetovo známa a spája sa s odporom voči fašizmu.

Salviniho podpora od marcových volieb stále narastá. Strana sa spopularizovala ostrou kritikou európskej migračnej politiky a momentálne prežitie koalície závisí na Salvinim.

Čítajte viac: svet.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


19.
označiť príspevok

Kasafran
   21. 11. 2018, 10:47 avatar
(15) Era,
on tým len preukazuje intelektuálne obmedzené vybavenie svojho humanoidného softvéru, ktorým však dokáže v priebehu 26 minút vystreliť dávku 11 príspevkov zo svojho vždy pripraveného zásobníka...


21.
označiť príspevok

Tvoj_Tieň
   21. 11. 2018, 14:58 avatar
Ty nedokážeš nič iné, len básniť svoje obvyklé komunistické pionierske básničky.
Súhlasí Osvietený
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 15:59,  Existuje človek na Zemi, koho nenazývaš idiotom?*38
dnes, 15:58,  Je fajn že sa nám tam ardzun našiel
dnes, 15:56,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/65385231_384792208811689_8238845441031012352_n.jp...
dnes, 15:56,  59. ked idioti okydávaju , znamena ze robíš niečo dobre :)
dnes, 15:54,  Možno by sme sa mohli povabiť kolko kto dlží štatu . Ako náš národný buditeľ Boris...
dnes, 15:52,  Určite ano a treba si zachovať svoju tvár . Nebáť sa pravdy . Anj ja nemám potrebu...
dnes, 15:48,  Jozko neviem preco to nazyvas propaganda ved to su slova pravdy. Falosnu propagandu robia len USA...
dnes, 15:46,  49. schizofrénia to isti ;)
dnes, 15:46,  Čo sa týka veriť alebo neveriť nie je tak davno aby sme to nevedeli posudiť 1. ČSR...
dnes, 15:45,  54. 'It is better to be hated for what you are than to be loved for what you are not.' :)
dnes, 15:44,  Taku nenajdes ona podla mna ani neni s tejto planety
dnes, 15:42,  Veľký Kocúr veď o to ide čo je to chudoba . Kulak dedinský bohač bol ten čo mal čo jesť...
dnes, 15:41,  teda mne osobne , aby som bola presná . ;) takto neklesne snád ani ateista :)
dnes, 15:40,  Lebo idiotom ktorých pohlila ruksa propaganda nepíše to čo chcú čítať. Keby si...
dnes, 15:39,  51. to bola tá lepšia moznost ;) ta druhá je ze si pravdepodobne šibnutá
dnes, 15:39,  Som za
dnes, 15:36,  Ardzun asi tejto tabulke nerozumie alebo si myslí že ju baba vanga na sputniku písala...
dnes, 15:35,  Súdruh Tull na tých straníckých schôdzach ti urobili poriadny vietor súdruhovia i v tom ROH...
dnes, 15:34,  Ešte tú žiarlivosť musím niekde nájsť,...počkaj... Žiarlivosť na Skajku kde si?...
dnes, 15:30,  Aaaaa Tbilisi ;)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Iniciatívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ!
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(112 801 bytes in 0,500 seconds)