Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  filozofia  téma
kategórie:  

O pokore, pýche, vyváženosti a vzdore

10
reakcií
465
prečítaní
Tému 9. októbra 2018, 13:11 založil Krištof.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Krištof
   9. 10. 2018, 13:11 avatar
Keď som už takmer dopísal tento text (resp. jeho základ), ktorý je najmä o pokore, dostal som sa ku vtedy aktuálnemu vydaniu Katolíckych novín, k článku, v ktorom sa píše napr.: "Čnosť poníženosti a pokory potichu vstúpila do mravného života spolu s kresťanstvom. Je to sila úprimnej pokory a jednoduchosti, ktorá odzbrojuje aj mocných tohto sveta... Grécky starovek, ale aj zmýšľanie ľudí pred Kristom vôbec, malo s poníženosťou problém. Podľa Aristotela dokonca aj v priateľstve je potrebné dať tomu druhému pocítiť našu prevahu... Friedrich Nietzsche za zlé vyhlasuje to, čo pochádza zo slabosti, a kresťanstvo, čiže aktívny súcit so všetkými slabými, považuje za škodlivejšie než akúkoľvek neresť... Ježiš vyzval svojich učeníkov: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29). [Ešte aj buddhizmus zo staroveku - hoci až z ďalekej Indie - obsahuje určité prvky pokory, pozn. Krištof.]
Pokora sa nezakladá na fakte, že niekto je malý a chudobný. Veď niekto môže byť úplne bezvýznamným a pritom poriadne arogantným. Pokora nespočíva ani v tom, že niekto sa cíti malým, bez hodnoty.
To môže pochádzať aj z komplexu menejcennosti a zo zlého obrazu, ktorý si vytvoril o sebe samom. Tento postoj privádza skôr k depresii a k sebapoškodzovaniu ako ku skutočnej pokore... Pokora spočíva v tom, že niekto sa urobí malým, že sa zníži z lásky, aby druhým slúžil a dvíhal ich. A Ježišova pokora je takáto. Skutočne pokorný je jedine Boh. Keďže je najvyšší, nemôže sa nad nikoho vyvyšovať: on môže len zostúpiť, znížiť sa. Podľa Maxa Schelera cnosť pokory sleduje pohyb božského bytia, ktoré „sa spontánne zrieka svojej výšky a majestátu, prichádza k človeku, aby sa stalo slobodným a blaženým služobníkom každého človeka i celého stvorenia“." Viac na: bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Kresťanstvo zdôrazňuje cnosť pokory. A to dokonca i pokory Božieho Syna Ježiša Krista: "Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca." (Filipanom 2, 1-18) Teda ponížil sa a bol povýšený. Ježiš v Biblii hovorí: "Kto sa bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený." (Matúš 23,12) Alebo tiež pozri: "Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás." (Jak 4, 6-7) Aj panna Mária povedala pokorne Bohu: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." (Lukáš 1, 38) Pokora sa spája s poslušnosťou a službou druhým. Teda pokorný Ježiš, ale ešte predtým než prišiel na svet pokorná aj jeho matka Mária. Mohli by sme teda povedať, že pre jej poníženosť bola povýšená. Úcta k Panne Márii je ako k tej, ktorá bola sväto pokorná a preto z neba povýšená. Táto úcta môže byť tiež prejavom pokory a viesť k pokore, za ktorú bude človek povýšený. Samozrejme nemôže ísť o nejakú nanucovanú úctu - všetko v slobode vôle. Čistý a pokorný môže pomôcť tým, ktorí sa dopustili nepokory (pýchy) a nečistoty, no potom sa obrátili a potrebujú pomoc: orodovanie, ochranu, milosť. Čistí a pokorní boli práve Ježiš Kristus a jeho matka Panna Mária. Tí zároveň môžu byť inšpiráciou, vzorom pre ostatných.

Ďalej sa o Márii v Písme uvádza, že "jej duša velebí Pána a jej duch jasá v Bohu, Spasiteľovi". Prečo? "Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." (Lukáš 1. kap.) Stvoriteľ teda zhliadol na jej poníženosť a povýšil ju na úkor pyšných mocnárov, ktorých - naopak - zosadil z trónov.

Otázka teraz môže byť postavená takto: Kto sú to tí mocnári, čo v srdci pyšne zmýšľajú a ktorých Stvoriteľ zosadil z trónov (v súvislosti s tým, čo hovorí Mária a so Spasiteľom, ktorý cez ňu mal prísť na svet)? Písmo uvádza: "Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch." (Efezanom 2. kap.) Komentár v katolíckej Biblii k tomu vysvetľuje: "Podľa antickej predstavy o svete duchovné bytosti obývali sféru vzduchu, ktorá sa rozprestierala od Zeme až po Mesiac. Sily zla pôsobili v jeho nižších sférach. Knieža tu znamená diabla."
Kolosanom 1, 16: "...lebo v ňom [Kristovi] bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti." Komentár k tomu: "Tróny …" – v židovských náboženských predstavách a terminológii (porov. Ef 1, 21) je celá hierarchia anjelských bytostí."
Efezanom 1, 21 hovorí, že pokorný Kristus bol povýšený nad "nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom." Komentár: "Tieto názvy označovali vtedy rôzne druhy duchovných bytostí (porov. Kol 1, 16). „Meno“ označuje osobu. Môže však označovať aj zlých duchov (Kol 2, 15)."
V liste Efezanom 6, 12 sa ďalej hovorí: "Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach." Iný preklad: "...proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla." Ďalší zas: "...so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach." - Je tu teda reč o akýchsi nedobrých duchovných mocnostiach v ponebeských oblastiach resp. v nadzemských sférach. Možno ide o akési pyšné neposlušné sily, ktoré nechcú slúžiť (Bohu, ľuďom).

List Kolosanom v 2. kap. spomína podobné mocnosti: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!... (On) odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom [v Kristovom kríži] triumfoval nad nimi." Komentár z uvedeného zdroja k tomu: "Živly sveta" neznamenajú nevyhnutne hmotné prvky, z ktorých sa skladá svet, ale skôr sily, ktoré ovládali človeka skôr, ako ho Kristus vykúpil." (Dalo by sa povedať, že možno ide aj o sily, mocnosti, ktoré pôsobili či pôsobia v predkresťanskom alebo mimokresťanskom svete na niektorých miestach.)

Celkovo k listu Kolosanom v tejto súvislosti sa tam píše: "Do mladej cirkvi v Kolosách sa votreli falošní učitelia, ktorí hlásali teoretický i praktický synkretizmus poskladaný z helenistických a židovských prvkov. Vyhlasovali sa za »osvietených« kresťanov a vo svojej »filozofii« (porov. Kol 2, 8) učili uctievanie anjelov (2, 18) a najmä »živlov sveta«, t. j. kozmických mocností, ktoré riadia svet (porov. 2, 8.20). Podľa ich učenia sú tieto mocnosti nielen pôvodcami kozmu, ale vládnu aj nad človekom, určujú jeho životné osudy a udeľujú spásu a nesmrteľnosť tomu, kto si ich uctieva s »poníženosťou« (porov. 2,18) a askézou (porov. 2, 16.21) a pritom sa usiluje vstúpiť do spoločenstva s nimi prostredníctvom videní (porov. 2, 18). Z asketického hľadiska vyžadovali (porov. 2, 20) umŕtvovanie (porov. 2, 21) a prísnosť voči telu (porov. 2, 23), aby sa tak oslobodili od neho. (Askéza týchto bludárov nemá hodnotu sama v sebe. Ľahko privádza k pýche a lahodí žiadostivosti zmyslov.) Kládli veľký dôraz na zachovávanie určitých sviatkov, novmesiaca a soboty (porov. 2, 16). Týmito pomýlenými ideami uberali falošní učitelia Kristovi na prvenstve i na jeho zvrchovanom a ústrednom postavení a znehodnocovali účinky jeho vykupiteľského diela."
Súhlasí Scarletwitch


2.
označiť príspevok

Krištof
   9. 10. 2018, 13:13 avatar
Čo z toho vyplýva? Dôležitosť pokory v živote človeka čiže opak pýchy, neposlušnosti, egoizmu a to i v duchovnej oblasti. Človek môže byť sám sebou, mať zdravé sebavedomie a zároveň byť pokorný, nie arogantný. Píše sa: Miluj blížneho ako seba samého. Teda láska k blížnym aj k sebe; primeraná pokora, uvedomenie si svojej reálnej ľudskej nedokonalosti a zároveň svojej dôstojnosti, hodnoty - primerané sebavedomie. Takže dobrá a pekná nie je ani pýcha (umelo "nafúknuté" ego), ale ani pocity menejcennosti; ani umelé sebazbožšťovanie (sebepreceňovanie), ale ani znižovanie sa na úroveň zvieraťa, hmyzu či nejakej "chyby" (sebapodceňovanie). Narcizmus a egoizmus nie sú zdravými javmi psychologicky ani teisticky. Človek by teda nemal byť "nad obraz" (hrať sa na Boha), ale ani "pod obraz" (bez ľudskej dôstojnosti, hodnoty). Je to o vyváženosti. Človek nie je Boh, no je stvorený na Boží obraz - to je adekvátne vysoká hodnota. Každý človek má všeobecnú ľudskú hodnotu a tiež jedinečnú hodnotu ako neopakovatelná originálna osoba. Byť stvorený na Boží obraz znamená všeobecnú i unikátnu ľudskosť a to spolu tvorí dôstojnosť. Jedinečnosť sa týka najmä duševnej či duchovnej stránky, no tiež telesnej. Tak podobne aj Písmo hovorí, že každý dostal od Boha iný dar a že Cirkev tvorí mnoho rozličných ľudí, telo Kristovo - spoločenstvo veriacich je jedno, ale má mnoho rôznych údov, ktoré všetky sú potrebné (napr. Rimanom 12, 3-8; 1. Korinťanom 12, 4-31). Dá sa teda hovoriť o mnohosti a rôznosti v jednote.

Pravá pokora súvisí s láskou. "...keby som aj rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo." (1Kor 13. kap.) Čiže ani obeta bez lásky nie je skutočnou pokorou, ako sa zdá. Láska "sa nevypína, nevystatuje" (tamže), je pokorná. "Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem." (Jn 15, 12-14) To je pokorná obeta z lásky. V kresťanstve je to pokora pred Pánom - a skrze to i priatelom - Ježišom.

Pokorný a poslušný však má byť človek vo vzťahu k dobru, Bohu, nie k zlým veciam. Zlým veciam sa má - naopak - vzoprieť, odmietnuť ich, keď je to potrebné. "Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere" (1. Petrov 5, 8-9). Neznamená to predovšetkým nejako priamo bojovať proti zlu, lež skôr pracovať v prospech dobra a zlo odmietať. Víťaziť je potrebné predovšetkým morálne, nie mocensky. Právom, vierou a skutkami (alebo aj ako sa niekedy hovorí rozumom a argumentami), nie hrubou silou. Hrubá sila bez práva je niečo primitívne a nespravodlivé. To sa týka dokonca i prípadnej nutnej obrany, lebo primeraná obrana (na rozdiel od útoku) s použitím sily je oprávnená.

Psychologicky vzaté primeraná pokora je ľudská. Súvisí s tým, že človek je len človek, ohraničený, nie Boh. Súvisí so zdravou hanbou, ktorá človeka "informuje" o jeho limitoch. Pýcha je naopak "hranie sa na Boha", akoby človek nemal hranice, akoby bol takmer dokonalý, neobmedzený, všemocný. Súvisí s nezdravou ("neurotickou" hanbou, "toxickým studom". Niekedy sa u pyšného striedajú stavy, keď sa najprv megalomansky povyšuje a potom sa cíti ponížený. Najprv sa cíti byť "viac než človek" (Boh) a potom "menej než človek" (zviera, "červ v prachu". (Pozri John Bradshaw, 1988)

KC správne hovorí, že Panna Mária môže a má ľudí privádzať k svojmu Synovi Ježišovi. Môže to však platiť aj inak: Ježiš privádza ľudí k Márii ("Hľa, tvoj syn!... Hľa, tvoja matka!" - Jn 19, 26-27). Môže upravovať vzťah medzi Máriou a človekom.

Boh je Pán, ale v prípade Toho kresťanského ide o pokorného, láskyplného Boha. Napr. na znak svojej pokory Ježiš umýva učeníkom nohy (Ján 13,1-17). Takými ako on, pokornými majú byť aj oni. Napokon "slúži a dáva život ako výkupné za mnohých" (Mk 10, 45). Zároveň je to Boh spravodlivý a mocný, ktorý súdi dobrých i zlých, odmeňuje a trestá spravodlivo. (Mt 25, 31-45). V tomto zmysle pokorný Boh je príťažlivý pre všetkých ľudí, ktorým by sa protivilo povýšenecké božstvo, akýsi len prísny Pán. Zároveň tam však nie je priestor ani pre opačnú krajnosť - svojvôlu, egoizmus, pýchu a lož tých, ktorí "nepotrebujú Boha, sami sú bohmi". (Akoby človek nepotreboval na svoj zrod a život rodiča.) Pravda - primeraný poriadok a správna miera - je teda kdesi uprostred.

Približne takto by tie veci okolo "pokory, pýchy, vyváženosti, vzdoru" mali byť. Ako to ešte vidíte vy?
Súhlasí Scarletwitch


7.
označiť príspevok

Scarletwitch žena
   10. 10. 2018, 21:28 avatar
cize ak by sme to zhrnuli do jednej vety, pokora neznamena ze si o sebe myslis menej, ale ze na seba myslis menej


8.
označiť príspevok

Krištof
   11. 10. 2018, 19:20 avatar
"pokora neznamena ze si o sebe myslis menej, ale ze na seba myslis menej"
- Aj tak sa to dá povedať
Súhlasí Scarletwitch, djjaro


9.
označiť príspevok

Scarletwitch žena
   11. 10. 2018, 20:20 avatar
8. no vo finale som to zhrnula
Súhlasí Osvietený


10.
označiť príspevok

Krištof
   12. 10. 2018, 10:00 avatar
Nehovorím, že je to zhrnutie, avšak tá časť tvojej vety, čo som citoval a komentoval, je k téme


11.
označiť príspevok

Krištof
   17. 10. 2018, 18:07 avatar
Katechizmus KC uvádza: "149 Cez celý jej život až po poslednú skúšku, keď jej syn Ježiš zomrel na kríži, jej viera nezakolísala. Mária neprestala veriť, že Božie slovo „sa splní“. Preto Cirkev uctieva v Márii najrýdzejšie uskutočnenie viery."
"967 Pretože Panna Mária plne súhlasila s vôľou Otca, s vykupiteľským dielom svojho Syna a s každým vnuknutím Ducha Svätého, je pre Cirkev vzorom viery a lásky. Preto je „najvynikajúcejším a celkom jedinečným údom Cirkvi,“ ba je uskutočneným obrazom Cirkvi (Ecclesiae typus)."

Mariánska úcta je teda v poriadku, všetko má však svoj poriadok, pričom správne je to tak, ako učí Katolícka cirkev. Tá hovorí, že Panna Mária je druhá po Bohu Otcovi, Synovi, Duchu Svätom, po Pánovi Ježišovi. Kto však nechce (nekatolík), nemusí mať "mariánsku úctu"; kto potom chce, mal by ju mať primeranú, tj. podla učenia KC, kde Mária má svoje miesto v súlade s Bohom. Samozrejme, možná je aj "ešte miernejšia" úcta, no proste aby nebola neadekvátne "väčšia", než je podla KC. Ako povedal Vojtěch Kodet:
"Pannu Marii nelze v žádném případě spojovat s jakýmkoli kultem ženských či mateřských bohyň starých kultur. Liší se od nich stejně, jako se liší pravý Bůh od všech model a božstev, která si vytvořil člověk pro uspokojení své náboženské potřeby. Bohyně pohanských náboženství jsou lidským výmyslem a jejich uctívání je pro křesťana modloslužbou. Panna Maria nebyla a není bohyně.
Od všech bohyň se odlišuje svou podstatou a posláním. Byla prostou věřící dívkou, již si Bůh vyvolil k velikému úkolu: aby se stala matkou Spasitele, Božího Syna. Celá její velikost spočívá v Božím vyvolení a v její ochotě spolupracovat s Bohem, v její otevřenosti pro Boží vůli a působení Ducha Svatého v jejím životě, v její pokoře a služebnosti, s níž naplnila Bohem svěřené poslání.
Způsob, jakým to Bůh učinil, je lidsky nevymyslitelný. Víme to pouze z Písma svatého a z tradice církve. Pro mnohé je ale biblická zbožnost ve vztahu k Panně Marii nedostačující, a tak si z ní o své vůli dělají jakousi křesťanskou bohyni, čímž překrucují její postavení v Božím plánu spásy." bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Ježiš povedal svojim učeníkom: "Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť." (Jn 16, 12-13)
Tu sa teda hovorí o tom, že niektoré veci vtedy ešte nemohli byť vyvoleným apoštolom povedané, bol však daný prísľub, že neskôr Duch pravdy (Svätý) prinesie plnú pravdu. Preto je možné, že ani v Novej zmluve ešte nie je zjavené úplne všetko, že ešte niečo mohlo byť doplnené neskôr skrze Ducha Svätého. Avšak to niečo nemôže byť v rozpore s Novou zmluvou, môže jej obsah len primerane dopĺňať, povedzme ako Tradícia, napr. učenie o Panne Márii.

Akosi implicitne - niekedy nevedome - sa ráta s tým, že Panna Mária je v súvislosti a súlade s Bohom, Kristom, Duchom sv. No niekedy to môže vyzerať tak, akoby sama Mária (bez Boha) bola taká významná. Tak to však nie je. Teda Panna Mária áno, ale v súvise (a súlade) s Bohom. Podobne ako i na obrázku svätca alebo nebeského anjela je za a nad jeho hlavou svätožiara, čo je symbol Božieho Ducha. Nejde teda len o samotného toho svätca alebo anjela, lež aj - či najmä - o Boha, ktorý sa "prejavuje" cez svätca, Máriu, anjela resp. v súvislosti s nimi. bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Panna Mária, ktorá privádza ľudí ku svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, zjavne nemôže byť zlá, nemôže byť od démonov. Ako sa totiž v podobnej súvislosti uvádza: "Každé kráľov­stvo, rozdelené proti sebe, pust­ne; a žiadne mes­to, roz­delené proti sebe alebo tiež žiadny dom, roz­delený proti sebe, ne­ob­stojí." (Matúš 12,25) Démoni by boli proti sebe, keby privádzali ľudí ku Kristovi, ku jeho krížu, k modlitbe Bohu Otcovi, či k pokániu. Mária, ktorá to robí, pomáha v tomto Bohu a Ježišovi, teda evidentne ide o niečo dobré. Podla učenia Katolíckej cirkvi je Panna Mária Pomocnica kresťanov. Ak teda mariánska úcta vedie zároveň i k úcte alebo láske k Ježišovi a Bohu, vtedy je zrejme správna.
Taktiež ide aj o ovocie, aké mariánska úcta prináša - opäť, ak je to čosi dobré (morálne, duchovne), potom ide o indíciu, že tá úcta je správna.

Podľa Biblie určitú slávu môžu mať okrem Pána Boha i veriaci ľudia (aspoň niektorí), napr. Mária, čiže nie iba Boh, hoci s ním to súvisí. List Rimanom 8. kapitola:
"Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha...
Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia. ...
...a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil a tých, čo ospravedlnil, tých aj oslávil. ...
Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje."
Lukáš 9. kapitola: "A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili..."
"A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im (Jn 17,22)."

Súvisí to možno aj s tým, čo na adresu Márie hovorí Nová zmluva: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. ... Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. ... Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia (Lukáš 1,42-48)."

To sa aj udialo a deje, že ju ľudia blahoslavili a blahoslavia. Odborný slovník vysvetľuje, čo slovo blahoslaviť znamená: "Blahoslaviť p.chváliť 2, velebiť... náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu; oslavovať: chváliť..." bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk ( "Blahoslavený" s tým súvisí bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk )


3.
označiť príspevok

Temnýmyseľ
   9. 10. 2018, 13:13 avatar
Neverím,že to niekto prečíta celé.  
Súhlasí Osvietený


4.
označiť príspevok

Krištof
   9. 10. 2018, 13:20 avatar
Pomerne dlhý text, ale na túto tému (pýcha, pokora, vyváženosť, vzdor...) by sa dali napísať celé knihy či aspoň dlhé state (aj sa napísali), takže toto je ešte pomerne stručné A prečíta si to ten, koho téma zaujíma
Súhlasí Scarletwitch


6.
označiť príspevok

Scarletwitch žena
   10. 10. 2018, 13:49 avatar
4. k tomuto sa vratim
Súhlasí Krištof


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   9. 10. 2018, 16:17 avatar
Dobrý postreh Peter . Súhlasím
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 19:55,  40. ryp ryp ryp do nej vsaaak ;) na druhy den co zakopem sekeru ;)
dnes, 19:52,  Som ti vravel, že ako ty ku mne, tak ja k tebe ;)
dnes, 19:45,  36. laska robi z ludi blaznov ale nie hlupakov ;) co si nechaju vsetko pacit ;) hlavne tvoje...
dnes, 19:38,  narušený človek plynár podnikateľ kniha panoráma
dnes, 19:36,  výborne plynár, ten plynový jed Ti dôjde v roku 2035, ako to je možné, že si Ti to v knihe...
dnes, 19:30,  Keby si ma naozaj ľúbila tak niečo také nevyslovíš ;)
dnes, 19:29,  34. chces sa chvastat ;) a mna ponizovat ;) kedy toto niekomu prinieslo stastie ;) po mne potopa ;)
dnes, 19:27,  Neverím ti ;)
dnes, 19:26,  31. I love you ;) ale ked si takto stastny a citis sa cool a geroj a playboy , tak si maj ;)
dnes, 19:17,  názov knihy je panoráma, myslím, že by daňový úrad si na jeho podnik posvietil, keďže v...
dnes, 19:15,  Čuduješ sa? ;)
dnes, 19:06,  * tvoje moralne pravo , tak ;-) robim desat veci sucasne chybycka se vloudila ;)
dnes, 19:04,  narušenosť človeka sa dá určiť jednoducho, narušený človek si prečíta knihu a podľa...
dnes, 19:03,  19. kasafran, bude ich viac ;) ale necakam ze si priznas ;) vies aj keby to bol jeden jediny,...
dnes, 19:00,  28. *39 ja aj verejne , len nikto mi to nežerie *39
dnes, 18:58,  (18) Scarlet, nože sa pokús spočítať, koľkým z tisícok Tvojich a Ožiareného...
dnes, 18:57,  Vo svojom vlastnom záujme by sa tá sviňa mala dať na dietu Grofik *21
dnes, 18:53,  Ešte že už nemôžeš vyplakávať v messengeri ako ma miluješ ;)
dnes, 18:52,  25. a ty ohrdnuty luzer ;)
dnes, 18:51,  tebe z pokémon lopty *38
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Neplač ty dievča pre neho, nájdi si chlapca iného.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(82 001 bytes in 0,424 seconds)