Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

O hlbokom omyle stúpencov gnostického kresťanstva

5
reakcií
227
prečítaní
Tému 20. mája 2019, 19:35 založil savras.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

savras žena
   20. 5. 2019, 19:35 avatar
Gnostické kresťanstvo je kresťanstvom, uznávajúcim kozmický princíp Krista. Ide o všeobsiahly, božský princíp, jestvujúci nad hmotným svetom. Tento princíp pôsobí svojim vyžarovaním zhora smerom nadol k ľuďom a vnútorne ich nabáda k tomu, aby poznali, čím v skutočnosti sú. Že sú zrnkami ducha, ponorenými do hmotného sveta za účelom duchovného dozrievania, a že skutočným zmyslom ich bytia je nadobudnutie takej vysokej miery zdokonalenia v cnostiach, že budú môcť navždy opustiť hmotnosť a vstúpiť do večnej ríše Ducha.

Gnostickí kresťania, žijúci dávno pred narodením Ježiša Nazaretského sa nazývali kresťanmi preto, lebo uznávali tento neosobný, božský princíp Krista. Vnútorne sa naň snažili naladiť a spojiť sa ním. No a prostredníctvom toho spojenia boli potom vnútorne vedení na ich osobnej a individuálnej ceste ceste do ríše Ducha – do kráľovstva nebeského.

Gnostickí kresťania však stoja v tvrdej opozícii voči kresťanom so židovskou tradíciou. Tí podľa nich prostredníctvom fyzickej osoby Ježiša Krista zmaterializovali všeobsiahly, kozmický princíp a strhli ho do hmoty. A táto materializácia spôsobila, že už nie je uctievaný, ani vnútorne hľadaný skutočný, božský, všeobsiahly kozmický princíp, ale naopak, je uctievaná osoba Ježiša Krista, ako Boha v materiálnom tele. Je to podľa nich tá najväčšia tragédia ľudstva, pretože týmto spôsobom došlo k zbožšteniu hmoty. Týmto spôsobom upadol svet do uctievania hmoty a matérie, čomu plne prepadla najmä západná civilizácia.

Uctievanie hmoty sa stalo hlavným princípom kresťanského sveta, čo v zbesilej honbe za matériou a jej pôžitkami malo za následok všetko zlo vo svete. Čo malo za následok dobyvačné vojny a vraždenie, podmaňovanie si jednotlivcov a celých národov, vykorisťovanie, zotročovanie, lúpeže, vraždy, podlosť a všetko ostatné.

Zlepšenie situácie vo svete, ktorý z tohto dôvodu smeruje k absolútnemu vydrancovaniu zeme, k stále novým vojnám a k sebazničeniu spočíva v zrieknutí sa Krista v materiálnom tele, pretože práve touto vierou dochádza k zbožšteniu hmoty. Lebo zlepšenie situácie vo svete spočíva jedine v opätovnom návrate k pravej duchovnosti, prostredníctvom uctievania pôvodného, kozmického princípu Krista.

Gnostickí kresťania však vo všetkých týchto svojich tvrdeniach nemajú pravdu a hlboko sa mýlia! A my si teraz ukážme, v čom konkrétne spočíva ich omyl.

V prvom rade je to v ich chápaní materializácie Ježiša, čo je nepochopením základných duchovných skutočností. Ukážme si to na príklade človeka. Človek je duchovná bytosť a jeho duch vstupuje do materiálneho tela. Avšak jeho vstupom do materiálneho tela sa duch nezmaterializuje. To znamená, že sa nestotožní s telom. Duch a telo sú síce spojené, ale zostávajú od seba navždy oddelené. Duch, vstupujúci do hmotnosti berie na seba len záhal fyzického tela.

Je to veľmi podobné, ako keď idete v zime von a oblečiete si kabát. Jeho oblečením sa predsa nestávate kabátom. Ste s ním síce dočasne spojený, ste akoby jedným, ale ste od seba navzájom stále oddelení. Jednoducho kabát je kabát a vy ste vy! A keď prídete opäť dovnútra vyzlečiete ho a zavesíte na vešiak.

No a presne tento istý princíp platí aj vo vzťahu ducha a tela, kedy telo je iba kabátom ducha. A ten po ukončení svojej pozemskej misie odloží, pretože sa so svojim vonkajším obalom nikdy nestotožnil.

Na základe uvedených skutočností je prejavom najvyššej duchovnej nevedomosti stotožňovať osobnosť človeka s jeho materiálnym telom, čiže s tým, čo vidíme. Takýmto spôsobom uvažujú len materialisti, ktorí sú presvedčení, že človek je len fyzické telo s určitými základnými psychickými funkciami.

Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať.

No a presne takto isto je to aj s kozmickým princípom Krista. Nepatrná časť tohto veľkého, všeobsiahleho, božského princípu si ako kabát obliekla na seba vonkajší obal fyzického tela, aby sa mohla prejaviť v mrazivej temnote nevedomosti na zemi. Vstupom kozmického princípu Krista do fyzického tela však z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k žiadnej materializácii.

Tieto dve veci sa predsa vzájomne nikdy nezmiešali. Telo bolo len materiálnym obalom a v jeho vnútri sa nachádzal kozmický princíp Krista, ktorý tak dostal príležitosť prejaviť sa v hmotnosti. A po splnení svojej pozemskej misie jednoducho iba odložil vonkajší obal fyzického tela a opäť sa plne stotožnil so všeobsiahlosťou kozmického princípu Krista.

Všetky tvrdenia o materializácii sú preto hlbokým omylom! A to omylom tak elementárnym, že sa to zdá byť až účelovou lžou a vedomým zavádzaním! Je to totiž až smiešne, ale v skutočnosti ten, kto tvrdí, že Ježišov príchod bol zmaterializovaním kozmického princípu Krista v podstate tvrdí, že on sám sa stáva kabátom a absolútne sa s ním stotožňuje, kedykoľvek si ho oblečie.

Veľmi dôležité je ale aj poznanie odpovede na otázku, prečo vôbec musel tento všeobsiahly, božský princíp vstúpiť do pozemského tela? Čo bolo toho príčinou?

Keby všetko fungovalo tak ako má, naozaj by stačilo vnútorne napájanie ľudí na všetko prestupujúci, božský kozmický princíp Krista, a oni by prostredníctvom neho mohli byť vedení nahor, do ríše Ducha. Ale toto žiaľ prestalo byť vinou ľudí možné!

Súčasťou ľudskej osobnosti sú totiž dve základné zložky. Zložka citovo duchovná a zložka materiálne rozumová. A tieto dve zložky v človeku majú vzájomne spolupracovať tak, že to citovo duchovné má mať prednostné postavenie a to materialno rozumové má stáť na druhom mieste. Má stáť v službách ducha.

To znamená, že vo vnútri ľudí má vládnuť duch a tento duch sa potom, prostredníctvom citu je schopný spájať s kozmickým princípom Krista, ktorým môžu byť ľudia vedení.

Na zemi však došlo k tomu, že ľudia postupne začali čoraz viacej stavať do popredia materiálno rozumovú zložku svojej osobnosti, čo malo za následok postupné odsúvanie citovo duchovnej zložky do úzadia. Až sa napokon stalo, že rozumovo materiálna zložka úplne ovládla ľudskú osobnosť a oklieštila to citovo duchovné do takej miery, že sa to už nebolo schopné vôbec, alebo len minimálne prejavovať.

Tým ale ľudia stratili kontakt s kozmickým princípom Krista a neboli ho schopní vôbec vnímať, alebo ho vnímali len čiastočne a veľmi obmedzene. Tak začala celá ľudská civilizácia smerovať do nešťastia rozumového materializmu. Život na zemi sa začal čoraz viacej vzďaľovať od naplňovania pravého zmyslu bytia, ktorým je smerovanie osobnosti človeka do kráľovstva Ducha.

Zhora bola pozorovaná táto falošná cesta, vedúca do nešťastia materiálneho i duchovného. Vedúca do úplnej záhuby! A pretože schopnosť ľudí neskreslene vnímať podnety kozmického princípu Krista, ktorý im mohol ukázať správny smer bola stratená, zostala už len jediná možnosť záchrany. Spočívala v tom, že nepatrná časť tohto všeobsiahleho, kozmického princípu si oblečie vonkajší záhal ľudského tela a v podobe človeka, Ježiša Nazaretského, prinesie na zem Slovo Pravdy. V ňom ľuďom daruje stratené poznanie kozmického princípu Krista, pretože oni sami ho už prestali byť schopní vnútorne vnímať.

Desivé nešťastie, ktoré by ľudskú civilizáciu muselo na jej takto zvolenej falošnej ceste stretnúť bolo teda zažehnané učením Ježiša Nazaretského, ktorý nám pre našu vlastnú neschopnosť musel priniesť poznanie kozmického princípu Krista vo forme nášho vlastného, ľudského slova. Tým bolo našej civilizácii ukázané správne smerovanie a odvrátená jej cesta do záhuby. Ale len v tom prípade, že to pochopíme a týmto smerom aj reálne pôjdeme.

A skutočne mnohí poznali v Ježišovom učení všeobsiahlosť kozmického princípu Krista. Pochopili, že ich tým najčistejším spôsobom vedie do kráľovstva nebeského, a preto vo svojich životoch a vo svojom myslení nastúpili na túto cestu.

Žiaľ, v osobnostiach mnohých ľudí sa však rozrástla ich rozumovo materiálna zložka až do takej miery, že už neboli schopní poznať kozmický princíp Krista ani cez Ježišovo učenie. Že už neboli schopní poznať nič duchovné a stali sa bytosťami rozumovo materiálne obmedzenými. Stali sa racionalistickými a materialistickými karikatúrami človeka!

A práve tento typ ľudí usiloval Ježišovi o život! Tento typ ľudí ho zavraždil a tento typ ľudí tvrdo a nemilosrdne prenasledoval prvých kresťanov.

Keď však ani prenasledovanie, ani vraždenie neprinášalo želaný cieľ, ktorým bolo definitívne odstránenie poznania kozmického princípu Krista, obsiahnutého v Ježišovom učení a počet kresťanov stále rástol, rozumovo materialistickí nepriatelia Svetla Ducha zmenili taktiku. Infiltrovali sa medzi kresťanov a učenie Ježiša Krista o láske k blížnemu zámerne pokrivili rôznymi účelovými dogmami tak, aby už nebolo čistou cestou k výšinám. A zároveň ho začali efektívne zneužívať na dosahovanie svojich rozumovo materiálnych cieľov a zámerov.

A tak sa Ježišovo učenie stalo len krásnym výstavným štítom, za ktorým sa skrývala tá najväčšia podlosť, túžiaca po moci a po ovládaní druhých. Túžiaca po peniazoch a po dosahovaní materiálnych cieľov. A to pod zámienkou ušľachtilosti, dobra, harmónie, ľudských práv, svetového mieru a podobne. Presne tak, ako sa to deje až do dnešných dní.

Preto je v súčasnosti od seba potrebné odlišovať dva základné typy ľudí. A síce tých, čo sú ešte živí duchom a čo sa snažia žiť v súlade s kozmickým princípom Krista, ktorého poznanie nám sprostredkoval Ježiš svojim učením. A potom tých, čo sú duchovne a citovo mŕtvi. V nich vládne už len materialisticko rozumová racionalita, snažiaca sa dosiahnuť svoje zištné, čisto materialistické ciele akýmkoľvek spôsobom. Podvodom, klamstvom, bezohľadnosťou, násilím, vojnou, vraždou, vykorisťovaním, alebo zaštíťovaním sa rôznymi krásnymi ideálmi, či už humanizmom, ľudskými právami, demokraciou, svetovým mierom, potrebou migrácie, alebo ideálmi rôznych náboženstiev.

A potom je tu ešte tretí typ ľudí, ktorým je to všetko v podstate jedno a ktorí sa názorovo svojim životom len tak vezú. Je to oná všeobecná, konzumná väčšina.

Záver: Zlo vo svete nespôsobil pozemský príchod Ježiša Krista! Tento akt nebol žiadnym hrubým zmaterializovaním kozmického princípu a nemal za následok prehnané uctievanie hmoty! Odvrátením sa od osoby Ježiša a jeho učenia nebude svet lepší!

Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! V ovládnutí ľudskej psychiky zložkou materiálne rozumovou a v potlačení zložky citovo duchovnej.

Náprava sveta a odstránenie zla spočíva jedine v zmene tejto, v súčasnosti zle nastavenej, vnútornej hierarchie. Lebo v každom človeku má vládnuť iba to ľudsky citovo duchovné! Rozum má duchu slúžiť! Nikdy to nesmie byť naopak, pretože inak budeme kráčať cestami zla a nešťastia tak, ako je tomu dnes.

kusvetlu.blog.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk v spolupráci s M.Š.


3.
označiť príspevok

Krištof
   20. 5. 2019, 22:29 avatar
Podľa "štandardného" kresťanstva (Biblia, Cirkev) Ježiš bol vzkriesený s telom, ale nejde už o prirodzené telo, lež nadprirodzené. Ježiš je v (nadprirodzenom) nebi s Bohom. (Nadprirodzené znamená - dá sa povedať - duchovné, z nadprirodzenej látky.)
List Filipanom 3, 20-21: "Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu."

Katechizmus KC:
364 Telo človeka má účasť na dôstojnosti „Božieho obrazu“; je ľudským telom práve preto, že ho oživuje duchovná duša, a celá ľudská osoba je určená na to, aby sa v Kristovom (tajomnom) tele stala chrámom Ducha.
„Človek, jeden z tela a z duše, svojou telesnou stránkou zahŕňa v sebe prvky hmotného sveta, takže prostredníctvom neho dosahujú svoj vrchol a pozdvihujú hlas na slobodnú oslavu Stvoriteľa. Človek teda nesmie pohŕdať telesným životom, ale naopak, musí považovať svoje telo za dobré a hodné úcty, lebo ho stvoril Boh a má byť vzkriesené v posledný deň.“
640 ... Učeník, „ktorého mal Ježiš rád“ (Jn 20,2), tvrdí, že keď nazrel do prázdneho hrobu, „videl tam položené plachty“ (Jn 20,5), a keď vošiel, „videl i uveril“ (Jn 20,8). To predpokladá, že na základe stavu, v akom bol prázdny hrob, konštatoval, že neprítomnosť Ježišovho tela nemohla byť ľudským dielom a že Ježiš sa jednoducho nevrátil do pozemského života, ako to bolo v Lazárovom prípade.
645 Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia. Ale toto pravé a skutočné telo má zároveň aj nové vlastnosti osláveného tela: už sa nenachádza v priestore a čase, ale sa môže stať prítomným, kde Ježiš chce a kedy chce, lebo jeho ľudská prirodzenosť už nemôže byť zadržaná na zemi, ale patrí iba do božskej sféry Otca. Preto je vzkriesený Ježiš aj zvrchovane slobodný zjaviť sa tak, ako chce: v podobe záhradníka alebo „v inej podobe“ (Mk 16,12), ako je tá, na ktorú boli učeníci zvyknutí, a to práve preto, aby vzbudil ich vieru.
646 Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo návratom do pozemského života. ... Kristovo zmŕtvychvstanie je podstatne odlišné. On vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého. Má účasť na Božom živote v stave svojej slávy, takže svätý Pavol môže o Kristovi povedať, že je „nebeským človekom“.
647 ... A vskutku, nik nebol očitým svedkom samej udalosti zmŕtvychvstania a ani jeden evanjelista ju neopisuje. Nikto nemohol povedať, ako sa zmŕtvychvstanie uskutočnilo fyzicky. Tým menej sa dala zmyslami postrehnúť jeho najvnútornejšia podstata, prechod do iného života. Hoci je zmŕtvychvstanie historická udalosť, zistiteľná na základe znaku, ktorým bol prázdny hrob, a na základe skutočnosti, ktorou boli stretnutia apoštolov so vzkrieseným Kristom, predsa v tom, v čom presahuje a prevyšuje dejiny, zostáva v samom srdci tajomstva viery. Preto sa vzkriesený Kristus nezjavuje svetu, ale svojim učeníkom, „tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom“ (Sk 13,31).
990 Výraz „telo“ označuje človeka v stave jeho slabosti a smrteľnosti. „Vzkriesenie tela“ znamená, že po smrti nebude žiť len nesmrteľná duša, ale že znova ožijú aj naše „smrteľné telá“ (Rim 8,11).
996 Kresťanská viera vo vzkriesenie sa už od začiatku stretala s nepochopením a odporom. „V ničom inom sa neprotirečí kresťanskej viere tak silno, tak tvrdošijne, tak vytrvalo a vášnivo, ako keď ide o vzkriesenie tela.“ Veľmi všeobecne sa prijíma, že život ľudskej osoby pokračuje po smrti duchovným spôsobom. Ako však uveriť, že by toto tak zjavne smrteľné telo mohlo byť vzkriesené pre večný život?
997 Čo znamená „vstať z mŕtvych“? Pri smrti, teda pri oddelení duše od tela, telo človeka podlieha rozkladu, kým jeho duša ide v ústrety Bohu, i keď ešte očakáva, že sa spojí so svojím osláveným telom. Boh vo svojej všemohúcnosti definitívne dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou.
999 Ako? Kristus vstal z mŕtvych so svojím vlastným telom. „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja“ (Lk 24,39). Nevrátil sa však do pozemského života. Takisto v ňom „všetci vstanú z mŕtvych so svojím vlastným telom, ktoré majú teraz“, ale toto telo bude pretvorené na oslávené telo, na „telo duchovné“ (1Kor 15,44).
1002 Ak je pravda, že nás Kristus vzkriesi „v posledný deň“, je pravda aj to, že sme už určitým spôsobom vzkriesení s Kristom. Veď vďaka Duchu Svätému je kresťanský život už tu na zemi účasťou na Kristovej smrti a na jeho zmŕtvychvstaní:
„S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych… Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kol 2,12;3,1).
1003 Veriaci, krstom zjednotení s Kristom, majú už skutočne účasť na nebeskom živote vzkrieseného Krista, ale tento život zostáva „s Kristom ukrytý v Bohu“ (Kol 3,3). „S ním nás [Boh] vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2,6). Keďže sa v Eucharistii živíme jeho telom, už patríme ku Kristovmu telu. A keď v posledný deň vstaneme z mŕtvych, zjavíme sa aj my „s ním v sláve“ (Kol 3,4).


2.
označiť príspevok

Osvietený muž
   20. 5. 2019, 19:38 avatar
ruský robot v spolupráci s materskou škôlkou opäť na scéne    


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   20. 5. 2019, 22:30 avatar
Krištof to dal na páňa


5.
označiť príspevok

Krištof
   20. 5. 2019, 23:23 avatar
Aj tento to dobre dal
http://www.youtube.com/watch?v=Op1zEAI1alM Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
&feature=share&fbclid=IwAR2vqhC-GnJ9qUgdUP2okRi3InOnMlDwy31N_AhBo3-RBD9ko7l29EL9T9g
?


6.
označiť príspevok

elemír muž
   22. 5. 2019, 00:39 avatar
sarvaš
Neviem, či si toto nenapísal aj na základe môjho predchádzajúceho príspevku.že ježiš v evanjeliu hovorí o tom, že človek má srdce, dušu a rozum. Teda nie iba telo a duch, ale o všetkom nakoniec rozhoduje rozum. A to všetko má svoje dôvody, ale ešte pred tým, sarvaš, všetko píšeš v zmysle, že takto to naisto je a hotovo.Ja sa snažím písať svoj názor a predpoklady na základe vecí z evanjelia a či to tak je, to je u boha, respekltíve každý si na to môže utvoriť svoj názor.
Takže človek pozostáva z tela duše a rozumu.Alebo, srdce , duša a rozum. Hlavným dôvodom pozemského života človeka je dostať sa do sveta ježiša Krista, ktorý existoval ešte pred tým, než existoval tento náš vesmír, ktorý je ako zrenko prachu v univerze nedzi ostatnými vesmírmi plusovými a mínu sovými, ktoré možno zopradiť na ose štvrtého rozmeru hmoty.
Všetky civilizované priestory sú pod božím dohľadom napriek rozdielnosti veľkosti a dlžky času., lebo všetky časy a priestory sa stretajú u boha, teda boh je centrum všetkých najrznorodejších časopriestorov podľa štvrtého rozmeru.
Štvrtý rozmer teraz nie je čas vysvetlovať, ale snažme sa aspom pochopiť vetu, ktorú ježiš hovorí: Pred tým než bol tento svet, ja som bol.A akonáhle boh vidí zo svojho bodu pohľadu do všetkých časopriestorovdalo by sa povedať, že cez boha, majú všetci ľudia, všetky inteligencie všetkých časopriestorov komunikovať medzi sebou, teda medzi rôznymi časopriestormi ie je možný fyzický kontakt, teda prenos hmoty, ale je možný kontakt iba duchovný a teda človek, ktorý chce komunikovať duchovne s inými časopriestormi, musí mať ducha oddeleného od tela a to sa robí krstom, kde hlavný účel krstu by mal byť oddelenie tela od duše.
4lovek sa narodí v zjednotenom tele a duši a telo a duša nemajú rozdielne požiadavky Ak sa však telooddelí od duše, pri krste, potom telo patrí jednému a duch druhému telo začína mať požiadavka telesné, teda tohoto druhého a duch požiadavka duševné, lebo krstom sa oddelila duiša, teda duch a už nie sú spolu, lebo teleo je pôvodca telesných požiadaviek, napríklas sex a duch vkladá boh do tela v určito štádiu vývoja embria. A ja myslím , že to je vtedy, ako začne pravidelne pracovať srdce, lebo ak srdce prestane pracovať, telo je mrtve a duch odchádza z neho.Teda duch je v tele iba dovtedy, pokial je následkom srdca tlak krvi v mozgu. Toto sa ale deje aj v pookrstených a aj v nepookrstených, ale nepokrstení zostávajú v tomto časopriestore aak bude zničený tento časopriestor bude to druhá smrť aj pre nich, ale pokrstený majú šancu dostať sa do iných časoprriestorov, ako je tento náš vesmír, či svet, teda do neba, napríklad.
No a ktopôjde do neba a kto tu počká na zničenie tohoto sveta podľa kolobehu hmoty rozhoduje náš vlastný rozum.
Teda ak sa telo oddelí od duše dostáva ropzum požiadavky telesné a duševné, teda božie a rozum potom rozhoduje Ktorté požiadavky sa vyplnia.
Veľmi zjednodušené, ak rzum vicej uprednostňuje telesné požiadavka a nie je pokrstený, zostáva v tomto časopriestore, ak ale rozum upredňotnije požiadavka ducha, môže sa duch, či duša dostať aj do iného časopriestoru, ako je nepríklad nebo..
Samozrejme, že to nemusí byť len nebo a preto nám tu ježiš zanechal evanjelkium ako pravdu, ktorý z tých časopriestorov je to, odkial k nám prišiel, aby sme sa dostali tam, do toho časopriestoru, ktorý už je mimo kolobeh hmoty.
V starom zákone je niekolko prípadov, kedy boli ľudia priamo uchvátení do neba, eliaš, mojžiš, ... Ale aj samotný bojh, bol v našom časopriestore , v raji, alebo v sodome gomore,kde boh hovorí:...zostúpim a presvedčím sa , či naozaj tak robili,.... . Kolko bolo potom ešte ľudí uchvátených priamo do neba to neviem, ale ježiš po smrti na kríži zostúpil do podsvetia a kto bol dobrý a spravodlivý, počul, jeho hlas, teda podľa tohoto by sa dalo dokoca tvrdiť, že ježišje a bol jediný, ktorý pozná cestu z časopriestoru nšho do časopriestoru svojho. a teda ja prvorodený z mrtvych.
Teda čo sa týka gnostikov zo tarého zákona, to by mohli byť všetci, ako Mojžiš, eliaš,abrahám a mnoho kráľov izraela, ktorých si takto vyvvolil a OSLOVIL.
Takže približne pod týmto by som si ja predstavoval gnostizmus, teda sú to ľudia priamo povolaní bohom, či ježišom.
No a tiež aj materálizácia,o ktorej píšeš, nie je chamtivosť, materiálizácia jespojenie tele a duše pred pôrodomn a odmaterializovanie je smrť človeka, kde sa duh oddeluje od tela a telo zostava tu a duša ide podľa rozumu človeka, v ktorom bola. a nemyslím, že by sa jednalo o hmotu, ale ide o hmotu ako peniaze a s tým spojený zlý rozum človeka, ktorý uprednosňuje požiadavky tela,
a ja si myslím, že najzákladnejšou požiadavkou ježiša je, ab y sa človek cítil pood všetkými a bol im sluha a nie hľadať cestu nad všetkých a to dokonca za pomocí zla, násilia.teda byť sluhom až dokonca.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 13:13,  králičia téma, téma vznikne keď máte chobota psychiatra
dnes, 13:12,  28. teba ani nekomentujem, aky si ty nábozny človek LOL Ale nábozenské rodiny, znamená...
dnes, 13:10,  (42) Era, ale no, odkedy si myslíš, že pod jej bruškom sa nachádza niečo vulgárne...?
dnes, 13:07,  (30) J.Tull, kto chce a má nato, určite porozumie... Mám len jednu pripomienku - vtákom je...
dnes, 12:59,  41. Kasafran, nebuď vulgárny.
dnes, 12:57,  (40) Era, možno jej tak spravil aj pod ním...
dnes, 12:54,  (4) Hokejis, Osvietený so svojím gangom na tomto DF miluje predovšetkým a nadovšetko...
dnes, 12:53,  25. Pohladkal ti bruško? ;)
dnes, 12:52,  kntsz, zabudol si na Klausa, Dzurindu, Mikloša... na tých "pravých", na mnohých...
dnes, 12:48,  (37) J.Tull, je vhodné, ba priam potrebné si uvedomiť, že podstatná časť...
dnes, 12:36,  kntsz, podľa môjho názoru "vrajkomunisti" síce priamo revolúciu nerobili, ale...
dnes, 12:25,  (8) YouLove, pýtal som sa preto, že autor článku uvádza, že do prieskumu boli zaradené...
dnes, 12:25,  nádorovcov
dnes, 12:23,  Opak je pravdou, otec je z evanielickej a matka z katolíckej rodiny a vyzerá to tak, že budú...
dnes, 12:18,  medzi tým som dal 33 a 34 nevidel, ale tak nejak to muselo byť.....Maš naozaj dobrý...
dnes, 12:16,  chyba zaver bajky . 5000 opic si založilo komunisticku stranu
dnes, 12:15,  boris, škoda ze tvoji rodičia nie sú veriaci ;)
dnes, 12:13,  18- Nie ondrej. Ešte za socializmu boli poniektorí pripravovaní v Moskve. (Napr. Haščák)...
dnes, 12:13,  (30) Lemmy, skutočne nemám potešenie z toho, že si nielen dobehol Osvieteného, ale...
dnes, 12:12,  Tull, tieto časy su naozaj veľmi zaujimavé.....ale s odstupom času, si to človek môže...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Je potrebné usilovať sa o to, aby každý videl a vedel viac, ako videl a vedel jeho otec a ded.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(81 037 bytes in 0,517 seconds)