Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Hrozby zamestnancom odmietajúcich testovanie na Covid-19 sú protiústavné

11
reakcií
200
prečítaní
Tému 28. októbra 2020, 22:55 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   28. 10. 2020, 22:55 avatar
Hrozby zamestnancom odmietajúcich testovanie na Covid-19 sú protiústavné a nezákonné, navyše môže ísť o trestný čin nátlaku

V našom právnom poriadku nie je ustanovená žiadna zákonná povinnosť na podrobenie sa povinnému testovaniu, t.j. odoberaniu telesných vzoriek a biologického materiálu fyzickej osoby, uvádza vo svojom vyjadrení advokát Peter Ivor.

Po právnych analýzach bývalého šéfa Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina a advokátky JUDr. Adriany Krajníkovej o nulitnosti nariadení Mikasovho Úradu verejného zdravotníctva SR o rúškach, o izolácii, o zatvorení prevádzok a ďalších opatreniach, vrátane uznesenia Matovičovej vlády o núdzovom stave, sa začínajú ozývať aj ďalší právnici. Za zmienku stojí aj dôrazná kritika od bývalého šéfa policajných vyšetrovateľov JUDr. Jozefa Šáteka.

K protizákonným nariadeniam sa najnovšie vyjadril aj advokát Peter Ivor. Jeho vyjadrenie prinášame v plnom znení:

Vážení priatelia,

v poslednom čase sa vyskytli na sociálnych sieťach i v médiách informácie o tom, že zamestnávatelia pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. výpovede, vyvíjajú doslova nátlak na svojich zamestnancov, aby sa títo podrobili testovaniu na Covid-19, pričom ak sa testovania nezúčastnia, bude to zamestnávateľ klasifikovať ako prekážku v práci na strane zamestnanca a neospravedlnenú absenciu v práci (v prílohe pripájam anonymizované rozhodnutie jedného zamestnávateľa z trenčianskeho kraja, ktorý takúto hrozbu zjavne použil). Sama vláda SR označila testovanie na Covid-19 ako dobrovoľné, nie je a ani nebolo nijakým právnym aktom nariadené, pričom je však zo strany samotných verejných činiteľov, či orgánov verejnej moci, či iných subjektov vyvíjaný zjavný nátlak na občanov cez rôzne nepriame hrozby straty príjmu, resp. hrozby nevzniknutia nároku na karanténnu PN a pod., kedy sa snažia podmieňovať výkon podnikania, či zamestnania negatívnym testom na Covid-19, čo je v rozpore s Ústavou SR i ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z., na základe ktorého vyhlásila vláda núdzový
stav.

Všetky uvedené hrozby sú v ROZPORE s ÚSTAVOU a NEZÁKONNÉ a takýto nátlak zo strany zamestnávateľa, iného subjektu, či samotného orgánu verejnej moci môže dokonca napĺňať aj znaky skutkovej podstaty trestného činu Nátlaku podľa § 192 ods. 1 a 4 Trestného zákona. V našom právnom poriadku nie je ustanovená žiadna zákonná povinnosť na podrobenie sa povinnému testovaniu, t.j. odoberaniu telesných vzoriek a biologického materiálu fyzickej osoby. Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, preto ak nemáme ustanovenú právnu povinnosť absolvovania testovania na Covid-19, nemôže to ani zamestnávateľ od zamestnanca požadovať ako podmienku pre výkon práce. Ak by eventuálne aj bola nariadená karanténa napr. osobám bez testu na Covid-19, zamestnávateľ je v takom prípade povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce. Záverom, ak by zamestnávateľ z vyššie uvedeného dôvodu skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou, alebo okamžitým skončením, takéto skončenie pracovného pomeru by malo byť podľa § 79 Zákonníka práce neplatné.

MOJA RADA: Slušne odmietnite výzvy a ukladané podmienky, ktoré od Vás niekto vyžaduje bez právneho titulu, s nedôvodným tvrdením, že "to musíte", prípadne "to bolo povedané/medializované". Ku každej takto vám ukladanej "podmienke", teda povinnosti i prípadnej sankcii, si žiadajte vystaviť písomný doklad. Či vás chcú proti vašej vôli testovať, alebo vás nepustia do práce, alebo odmietnu vaše dieťa pustiť do školy, či akékoľvek podobné konanie, žiadajte si písomný doklad s odôvodnením! V prípade potreby Vám poskytnem právnu pomoc ja, alebo iný advokát.

460/1992 Zb. Ústava SR

Čl. 2

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Čl. 19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce

§13

(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti .

§141

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon

§ 192

(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri rok.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.

Pokračovanie tu: www.infovojna.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk...


2.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:18 avatar
Infovojna nepozná tú stať ustavy v ktorej sa nachádzame čo ma neprekvapuje          

Núdzový stav na Slovensku

Podľa čl. 11 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa rozhodnutia o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a o ich skončení a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností, ako aj uznesenia Parlamentnej rady, Bezpečnostnej rady a bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky 30. 9. 2020 schválila návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Uznesenie vlády Slovenskej republiky bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 268/2020 Z. z.


3.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:19 avatar


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:19 avatar
A je po infovojnách rostasových sračkometoch             


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:21 avatar
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

227

ÚSTAVNÝ ZÁKON

z 11. apríla 2002

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. 1

Základné ustanovenia

(1) Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone.

(2) Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.

(3) Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

(4) Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

(5) Ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily", ozbrojené zbory, Hasičský a záchranný zbor, záchranné služby sú povinné plniť úlohy pri zachovávaní mieru a bezpečnosti štátu; iné právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedajú za plnenie týchto úloh podľa osobitného zákona.

(6) Ozbrojené sily tvoria

a) v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b) v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,

c) v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.

(7) Výkon mimoriadnej služby upraví zákon.

(8) Pri ohrození bezpečnosti štátu alebo pri bezprostrednej hrozbe jeho napadnutia cudzou mocou, v čase vojny alebo vyhláseného vojnového stavu môže prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident" na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda" nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl podľa osobitného zákona.

(9) Riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ustanoví osobitný zákon.

Čl. 2

Vojna

(1) Vojnu vypovie prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada" len za podmienky, že Slovenská republika je napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, alebo za podmienky, že vypovedaním vojny Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(2) Vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.

(3) V čase vojny možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v závislosti od priebehu udalostí obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na celom území Slovenskej republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v ochranných krytoch a iných obdobných zariadeniach civilnej ochrany alebo evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo udržiavania verejného poriadku,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie príslušníkov ozbrojených síl (ďalej len „vojak", príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho fondu,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

1. obmedzením alebo zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov, balónov a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie,

2. prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl alebo verejných služieb,

3. obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných zariadení a telekomunikačných okruhov,

4. prikázaním odovzdania zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov alebo evakuovaných osôb,

f) obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností zavedením cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase alebo povoľovaním pobytu mimo obce,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do tlače a do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie petičného práva a práva na štrajk,

l) uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické balíčky,

m) obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť alebo zakázať činnosť spolkov a iných občianskych združení, politických strán a politických hnutí a odborových organizácií,

n) nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,

o) obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,

p) obmedziť právo na vzdelanie obmedzením vyučovania,

r) obmedziť slobodnú voľbu povolania a právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní alebo činností,

s) obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času,

t) obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych veciach,

u) obmedziť ochranu prírody a krajiny a právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

(4) V čase vojny môže prezident na návrh vlády

a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,

c) povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo

d) nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.

(5) Časom vojny je obdobie odo dňa vypovedania vojny do dňa uzavretia mieru.

Čl. 3

Vojnový stav

(1) Vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.

(2) Vyhlásenie vojnového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.

(3) V čase vojnového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti v závislosti od priebehu udalostí na celom území Slovenskej republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo na zabezpečenie udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotnej starostlivosti, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií alebo udržiavania verejného poriadku,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho fondu,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

1. obmedzením alebo zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie,

2. prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl alebo verejných služieb,

3. obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných zariadení,

4. prikázaním odovzdania zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f) obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností zavedením cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pobytu povoľovaním pobytu mimo obce,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l) uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické balíčky,

m) obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť činnosť spolkov a iných občianskych združení,

n) nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,

o) obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,

p) obmedziť právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní alebo činností,

r) obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času,

s) obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych veciach,

t) obmedziť právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

(4) V čase vojnového stavu môže prezident na návrh vlády

a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,

c) povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo

d) nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.

(5) Časom vojnového stavu je obdobie odo dňa jeho vyhlásenia do dňa jeho skončenia alebo do uplynutia času, na ktorý bol vyhlásený, alebo do dňa vypovedania vojny.

Čl. 4

Výnimočný stav

(1) Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní. Ak vzniknú nové okolnosti bezprostredne súvisiace s dôvodmi, pre ktoré bol výnimočný stav vyhlásený, možno výnimočný stav predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac o ďalších 30 dní.

(3) Výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie štrajku, o ktorom rozhodol príslušný odborový orgán, alebo výluky, o ktorej rozhodol zamestnávateľ v súlade s predpismi o kolektívnom vyjednávaní, ani na znemožnenie alebo na rozpustenie verejného zhromaždenia občanov v súlade s predpismi upravujúcimi právo na zhromažďovanie, ak na ňom alebo v súvislosti s ním nedôjde ku konaniu, ktoré spĺňa podmienku podľa odseku 1.

(4) V čase výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo udržiavania verejného poriadku,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a na umiestnenie zátarás a zábran proti davu,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam odovzdaním zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e) zakázať vjazd motorových vozidiel alebo obmedziť ich používanie na súkromné účely a na podnikanie,

f) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

g) obmedziť doručovanie poštových zásielok,

h) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,

i) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

j) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

k) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

l) zakázať uplatňovanie práva na štrajk.

(5) V čase výnimočného stavu môže prezident na návrh vlády

a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

(6) Na obnovenie zákonného stavu možno použiť prostriedky, ktoré vzhľadom na okolnosti zodpovedajú rozsahu narušenia alebo ohrozenia, intenzite útokov a nepokojov a veľkosti postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia, pričom ich použitie vedie k obnoveniu zákonného stavu.

Čl. 5

Núdzový stav

(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

(3) V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

(4) V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády

a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Činnosť ústavných orgánov

Čl. 6

(1) Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemôžu ústavné orgány vykonávať činnosť v mieste svojho sídla, vykonávajú ju v záložnom mieste.

(2) Vláda

a) zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu,

b) určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu,

c) organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,

d) organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych hmotných rezerv na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,

e) organizuje prípravu krajov a prípravu okresov v územnom obvode okresného úradu na čas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

f) prijíma opatrenia na zmiernenie a odstraňovanie škôd a iných následkov spôsobených v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

g) koordinuje činnosť ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a záchranných služieb v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,

h) na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob základných komodít na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu a spôsob finančného zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s časom vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

(3) Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady, obce a vyššie územné celky v čase mieru zodpovedajú za organizáciu prípravy Slovenskej republiky na obdobie vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu.

Čl. 7

(1) Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Parlamentná rada".

(2) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou

a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,

b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda,

d) podania obžaloby na prezidenta.

(3) Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej rady sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov.

(4) Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.

(5) Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.

(6) Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady. Ak národná rada neschváli alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Čl. 8

(1) Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada".

(2) Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.

(3) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.

(4) Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

(5) Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory:

a) výbor pre zahraničnú politiku,

b) výbor pre obranné plánovanie,

c) výbor pre civilné núdzové plánovanie,

d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb.

(6) Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(7) Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky. Riaditeľa kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

(8) Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda.

(9) Prezident má právo

a) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,

b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,

c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.

(10) Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Čl. 9

(1) Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada kraja.

(2) Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, inými štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade.

(3) Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace

a) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku,

b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,

c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,

d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.

(4) Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy bezpečnostným radám okresov, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku v obvode svojej územnej pôsobnosti.

(5) Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej rade.

(6) Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. Ďalšími členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru, zástupca Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.

(7) Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja.

(8) Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

(9) Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje vláda.

(10) Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(11) Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak ústavné právomoci vlády vykonáva Bezpečnostná rada, zodpovedá bezpečnostná rada kraja za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade.

Čl. 10

(1) Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada okresu.

(2) Bezpečnostná rada okresu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade kraja.

(3) Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace

a) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku,

b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,

c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,

d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.

(4) Bezpečnostná rada okresu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.

(5) Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada okresu bezpečnostnej rade kraja.

(6) Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu. Ďalšími členmi bezpečnostnej rady okresu sú zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru a zástupca Hasičského a záchranného zboru.

(7) Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady okresu spojené s jej činnosťou zabezpečuje okresný úrad.

(8) Členovia bezpečnostnej rady okresu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

(9) Rokovanie bezpečnostnej rady okresu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje bezpečnostná rada kraja.

(10) Bezpečnostná rada okresu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(11) Bezpečnostná rada okresu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej rade kraja.

Čl. 11

Spoločné ustanovenia

(1) Rozhodnutia o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a o ich skončení a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností, ako aj uznesenia Parlamentnej rady, Bezpečnostnej rady a bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád obvodov sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2) Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemožno uskutočniť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov alebo voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach, volebné obdobia týchto orgánov sa skončia v deň zloženia sľubu novozvolených poslancov národnej rady, poslancov obecných zastupiteľstiev, starostov obcí, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, predsedov vyšších územných celkov a novozvoleného prezidenta na základe volieb uskutočnených po skončení vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo skončenia vojnového stavu, alebo výnimočného stavu.

(3) Zákonné nároky na náhrady za

a) obmedzenie vlastníckeho práva,

b) škody spôsobené ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom a záchrannými službami,

c) porušenie povinností orgánov verejnej moci,

d) škody spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

e) dovolenku na zotavenie,

f) splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie úloh podľa tohto ústavného zákona,

g) prácu nadčas,

ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, stávajú sa splatné oprávneným až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Zákonné lehoty na ich uplatňovanie počas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu neplynú.

(4) Zákonné lehoty, ktoré začali plynúť pred vypovedaním vojny alebo pred vyhlásením vojnového stavu, alebo výnimočného stavu, v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu spočívajú.

(5) Súdne konania, správne konania, colné konania, daňové konania, konania vo veciach poplatkov a výkon rozhodnutí a exekúcie začaté pred vypovedaním vojny a pred vyhlásením vojnového stavu alebo výnimočného stavu možno v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu prerušiť, ak súd alebo orgán verejnej správy, ktorý vo veci koná, rozhodne, že mu okolnosti bezprostredne súvisiace s vypovedaním vojny a vyhlásením vojnového stavu alebo výnimočného stavu bránia v riadnom prejednaní a rozhodnutí veci alebo v riadnom výkone rozhodnutia zákonom ustanoveným postupom.

(6) Štátne orgány sú pri plnení úloh podľa tohto ústavného zákona finančnými vzťahmi zapojené na štátny rozpočet; obce a vyššie územné celky sú pri plnení úloh podľa tohto ústavného zákona financované formou štátnych dotácií.

(7) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Rada obrany štátu", „rady obrany okresov a miest" a „branná pohotovosť štátu", rozumie sa tým „Bezpečnostná rada Slovenskej republiky", „bezpečnostná rada kraja", „bezpečnostná rada okresu" a „vojnový stav".

www.zakonypreludi.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:24 avatar
Slovensko
Prechádzame do núdzového stavu. Čo to pre ľudí znamená

30.9.2020 12:38 | zdroj: TA3 TASR SITA | zdroj foto: SITA/AP (ilu)

V našej krajine začne platiť núdzový stav, počas ktorého môže štát obmedziť základné práva a slobody ľudí. Zatiaľ bude platiť 45 dní, rozhodla vláda.

Platí od začiatku októbra

Na Slovensku bude od štvrtka 1. októbra opäť platiť núdzový stav. Vláda schválila s pripomienkou návrh premiéra Igora Matoviča na jeho vyhlásenie v súvislosti s druhou vlnou pandémie. Núdzový stav bude podľa prijatého uznesenia platiť "dňom 1. októbra 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky".

Premiér na sociálnej sieti priblížil, že núdzový stav bude platiť zatiaľ na dobu 45 dní. Podľa jeho slov sa uvidí, ako sa prejaví na vývoji situácie cestovanie počas Dušičiek. "Následne sa rozhodneme, či pokračujeme, alebo sa budeme môcť vrátiť do normálu," skonštatoval.

V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní. Dôvodom na opätovné vyhlásenie núdzového stavu je pandémia nového koronavírusu. Vláde ho odporučil prijať ústredný krízový štáb. Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila 11. marca, trvá odvtedy naďalej.
Zákaz vychádzania počas sviatkov?

Vyhlásenie núdzového stavu podľa ministra vnútra Romana Mikulca nepredstavuje žiadne zvýšené riziko pre občanov. Vláda ho vyhlásila pre prípad, že bude treba lepšie a efektívnejšie zabezpečovať ochranné prostriedky pre zdravotníkov či domovy sociálnych služieb. Umožňuje tiež zabezpečiť, aby personál nemocníc fungoval tam, kde treba, alebo reprofilizáciu nemocníc.

"V prvej vlne sme mali núdzový stav, toto je to isté, a mnohí občania SR ani len netušili o tom, že je núdzový stav zavedený," poznamenal minister. Ako doplnil, núdzový stav zavádzajú aj preto, aby v prípade narastajúceho počtu nakazených mali pripravený mechanizmus mobilizačných alebo karanténnych opatrení. To, či budú obnovené karanténne centrá alebo sa budú zatvárať hranice, minister nechcel predpovedať. Zdôraznil, že to závisí od vývoja situácie, naplnenosti nemocníc a zodpovednosti občanov.

Mikulec tiež pripustil, že núdzový stav by umožnil počas blížiacich sa sviatkov zaviesť zákaz vychádzania. Ak sa však zmierni nárast infikovaných, nebude to nutné. Šéf rezortu vnútra v tejto súvislosti vyzval ľudí na dodržiavanie opatrení. "Nosenie rúšok je to minimum, čo môžeme urobiť," dodal.
Núdzový stav sa nedá rozdeliť na sektory

Núdzový stav sa nedá rozdeliť na sektory. Tvrdí to minister obrany Jaroslav Naď, ktorý deklaruje, že silové zložky sú pripravené kedykoľvek poskytnúť súčinnosť počas druhej vlny pandémie. "Špekulácie, že by sa to delilo na sektory, boli nešťastne komunikované bývalou vládou. Nezakladá sa to na ústavných veciach. Ak niekto komunikoval, že núdzový stav bol iba pre zdravotníctvo, tak to bolo nad rámec ústavy," konštatuje Naď.

Pripomína, že zložky ministerstva obrany nemôžu zasahovať, pokiaľ ich úlohou nepoverí oprávnená zložka, ktorou je Policajný zbor či ústredný krízový štáb. Zatiaľ vojakov nepožiadal nikto ani o pomoc pri testovaní, poznamenal minister. Tak ako aj v prípade prvej vlny vojaci sú podľa Naďa pripravení strážiť hranice, ak to bude potrebné.

www.ta3.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


7.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:24 avatar
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:26 avatar
Ústavný súd rozhodol. Vládou vyhlásený núdzový stav je v súlade s ústavou

Vláda podľa súdu splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu.

Uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu od 1. októbra je v súlade s Ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd.

"Ústavný súd po posúdení veci akceptoval dôvod vyhlásenia núdzového stavu a potvrdil, že je vyhlásený pre celé územie Slovenskej republiky. Ústavný súd konštatoval, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny oporný bod pre naplnenie podmienok podľa článku 5 odsek 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto ustanovenie," uviedol pre novinárov predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

Vláda tiež podľa súdu splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu.

Vyhlásenie núdzového stavu napadla na Ústavnom súde skupina opozičných poslancov, ako aj Generálna prokurátora.

Argumentovali aj nepresnosťou a nejasnosťou uznesenia kabinetu. Okrem toho napadli aj nadväzujúce opatrenia Úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia.

ÚS odmietol prieskum opatrení ÚVZ pre nedostatok právomocí. Prokuratúra namietala aj súvisiace vládne nariadenie na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie.

"Ústavný súd SR na dnešnom neverejnom zasadnutí pléna rozhodol, že napadnuté uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu a nariadenie vlády sú v súlade s referenčnými článkami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu," konštatoval Fiačan.

Núdzový stav platí na Slovensku od 1. októbra, zatiaľ na 45 dní. Vláda ho vyhlásila v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou s pandémiou nového koronavírusu.

"Počkáme si na odôvodnenie tohto rozhodnutia, najmä v súvislosti s drakonickými trestami, ktoré hrozia páchateľom trestných činov počas krízovej situácie," reagoval na rozhodnutie opozičný Smer.

slovensko.hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:37 avatar
eštebak FERO poinformuj tam konšpiratorov na infovojnách aby im tam nedrístalo v tých dutých hlavách .

Je núdzový stav naša krajina podobne ako celý svet zažíva najhoršiu smrtiacu pandemiu za posledných 100 rokov každodenne zomierajú tisíce ľudí zdravotníctvo o pár dní začne uplne zlyhávať a na dezinformačných ruských hovnometoch preberajú PROTIÚSTAVNOSŤ opatrení ktoré ústavný súd označil za opatrenia vplne v súlade s ústavou SR ???

                                 

Bezhraničná bezmozgovnosť a idiocia                   


10.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:39 avatar
Skokotieva sa na infovojnách chce to nejakého aeroneta na sputnikoch a hlavných správach    


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   28. 10. 2020, 23:41 avatar
Včera sme prispievali do tajnej nato po 16 500 dolarov ročne každý ešte aj kojenec po tom prišiel vynulovyný hoax z WHO ktorá zrušila pandemiu a dnes zase takto                      


12.
označiť príspevok

peter67 muž
   29. 10. 2020, 10:38 avatar
Všetkých zamestnancov, ktorí sa nechcú podrobiť testom na kovid okamžite prepustiť!!! Miesto nich navozíme kvalifikovanú silu z iných krajín!! Uvidíme, kto sa bude smiať naposledy!!!!!
Súhlasí Kasafran
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 12:04,  14- a čo to Matovič urobil, keď ho máš toľko v žalúdku? Jeho partia siaha na tvojich...
dnes, 11:52,  Kde si toto namaľoval? / nechcem ti našepkávať. :-)))))/...
dnes, 11:33,  JA som malý Rembrandt.*03*03*03*03
dnes, 11:06,  Už teraz maľuješ. Čerta na stenu. :-))))))
dnes, 10:58,  Lemmy a keby sme prišli iba tak na súdružskú návštevu? V kotli by sme kolená uvarili, s...
dnes, 10:54,  O tom rozhodujeme MY!!! STRANA!!! Kde a čo budeme robiť.*39*39*39*39*39
dnes, 10:52,  Takže ty si mu ušla s výťahom?? Ako sa taký výťah nesie? Demontovala si ho nasilu, alebo...
dnes, 10:50,  Takže asi založím nové náboženstvo - zlámanej grešle- a bude to iba nábomužstvo!!!!!*04
dnes, 10:48,  Myslím, že Patrick k ním patrí.*05
dnes, 10:47,  Dnes je SOBOTA.*13*13*13*13 Pre skútristu nič nie je nemožné*18*18*18 Ešte vydržte 1,25...
dnes, 10:35,  Napriklad, taky protestant Charles Taze Russell, to nechapal spravne, preto zalozil Spolocnost...
dnes, 09:42,  35 - tí, čo to nechápu SPRÁVNE, si po čase zakladajú nové náboženstva...:-)...
dnes, 09:42,  Nerobí.....
dnes, 09:39,  A ja som žil v mylnej ilúzii, že koleno je iba sobotňajšie menu :)
dnes, 09:37,  To bezpochyby :)
dnes, 09:35,  Takže tu asi ozaj platí, že človek sa učí celý život. *04 .....ktorá ho predávala....
dnes, 09:32,  Dobre investované 3 milióny. *13*13*13*13*13*13
dnes, 09:31,  Ešte je nutné zaplatiť SPRÁVNY poplatok? *03*03*03*03
dnes, 09:30,  Koleno už úspešne vrie 1,5 hodiny. *02*02*02*02 Do 12:00 to bude tak akurát, mäkkučké, že...
dnes, 09:29,  Je to možné, z nás kresťanov si robí srandu asi hádam každý. *28*28
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Úspech v manželstve nezáleží len na tom, aby sme našli toho
pravého partnera, ale hlavne na tom, aby sme my sami boli tou pravou osobou.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(122 427 bytes in 0,266 seconds)