Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Bombardovanie Juhoslávie američanmi

23
reakcií
186
prečítaní
Tému 16. februára 2020, 22:15 založil afinabul.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:15 avatar
Súhlasí Kasafran


3.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   16. 2. 2020, 22:17 avatar
Možu dakovať amerike, este dnes by sa tam vraždili v občianskej vojne.....   
Súhlasí Čeka, Bijjou


7.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:20 avatar
Presne o to ide, som rád, že si priniesol niečo NOVÉ do debaty, takže vietnam bombardovali kvoli šikmoočkám?


9.
označiť príspevok

Čeka muž
   16. 2. 2020, 22:22 avatar
huaaaaaaaaaaaaaaa naša kotleba    
Súhlasí ondrej61


10.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   16. 2. 2020, 22:22 avatar
tema je o Juhoslavii......


19.
označiť príspevok

Bijjou žena
   16. 2. 2020, 23:14 avatar
7. wietnam bombardovali, lebo ich wietnam poziadal o vojenskú intervenciu . treba sa trochu dovzdelat , nie len tupo kopírovat konšpiračné platky
Súhlasí Osvietený, ondrej61


20.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2020, 23:15 avatar
A slovenske dediny ?    


21.
označiť príspevok

Bijjou žena
   16. 2. 2020, 23:18 avatar
20. čo je s nimi ?


22.
označiť príspevok

-era- muž
   16. 2. 2020, 23:19 avatar
Vždy sa nájde niekto, kto napíše pozývací list. Aj Rusov občas niekde pozvali


23.
označiť príspevok

Bijjou žena
   16. 2. 2020, 23:25 avatar
22. aj do wietnamu v podstate bol wietnam tk pov. skúšobnym labákom na praktické pouzitie novych zbraní z vychodného bloku
Súhlasí -era-


24.
označiť príspevok

-era- muž
   17. 2. 2020, 06:42 avatar
23. Mimochodom, Vietnam sa s dvojitým W píše azda iba v poľštine


2.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:16 avatar
Bombardovanie Prahy američanmi
Bombardovanie Bratislavy američanmi
Súhlasí Kasafran


4.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:18 avatar
Bombardovanie dedín na Slovensku američanmi
Súhlasí Kasafran


5.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   16. 2. 2020, 22:19 avatar
si z toho voľajaký domotaný.....
Súhlasí Čeka, Bijjou


11.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:22 avatar
Kokos, ešte existujú, pamätníky kto vie vie, to ty vyzeráš ako magor ...
Súhlasí Kasafran


14.
označiť príspevok

Čeka muž
   16. 2. 2020, 22:28 avatar
šag pamätníky                   
Súhlasí ondrej61


8.
označiť príspevok

Čeka muž
   16. 2. 2020, 22:21 avatar
afinabul tak bombardovanie dedin                       
Súhlasí ondrej61


13.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:26 avatar
Vo Vietname američania bombardovali dediny, to bolo tiež klamstvo, či?
Súhlasí Kasafran


15.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   16. 2. 2020, 22:29 avatar
chceš za kazdu cenu kydať na ameriku.....V Juhoslavii ti to nevýjde a tak to skušaš na Vietname.....aj tak še dá.....
Súhlasí Bijjou


16.
označiť príspevok

Čeka muž
   16. 2. 2020, 22:35 avatar
Aj na slovensku        všetky          


6.
označiť príspevok

Čeka muž
   16. 2. 2020, 22:19 avatar
Na pltiach do Ameriky. Ako Slovensko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom

Spojené štáty vyhlásenie vojny Slovenskom príliš vážne nebrali. Prezident Roosevelt ho prikázal ignorovať.

„Mohlo by sa povedať, že je nejakým nadúvaním sa, keď malý, sotva trojmiliónový národ vyhlasuje vojnu takým obrovským podľa počtu mocnostiam.

Povedali sme však, že zanikol svet, v ktorom rozhodovali percentá a mŕtve číslice,“ napísal 13. decembra 1941 ľudácky denník Gardista.

Nielen tlačový orgán Hlinkovej gardy v ten deň sebavedomo oznamoval, že v piatok 12. decembra vojnová Slovenská republika učinila krok, ktorý mal do dejín vstúpiť ako nevyhnutý a hrdinský počin. Bolo to presne pred 74 rokmi.

Vyhlásením vojny Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii sa Slováci v skutočnosti postarali o jeden z najtragikomickejších momentov druhej svetovej vojny aj našich novodobých dejín.

Začalo to v Pearl Harbor

Ešte predtým, než boli Američania konfrontovaní s drsnými odkazmi spod Tatier, sa však na bojiskách druhej svetovej vojny udialo niekoľko zásadných vecí.

Piateho decembra 1941, po mesiacoch bránenia sa, prešla Červená armáda do mohutnej protiofenzívy a zahnala Nemcov, ktorí sa nebezpečne priblížili k Moskve.

O dva dni na to Japonci zaútočili na základňu americkej pacifickej flotily v prístave Pearl Harbor. Na druhý deň Spojené štáty vyhlásili vojnu Japonsku, 11. decembra Američanom vypovedalo vojnu Nemecko s Talianskom.

Slovensko, ktoré sa k nim čoskoro pridalo, v tej dobe už skúsenosti s vyhlasovaním vojny veľmoci malo. Do bojov proti Sovietskemu zväzu sa v júni 1941 dokonca priamo zapojilo.

Podobne ako v prípade ZSSR, aj tentokrát bol iniciátorom vyhlásenia vojny predseda vlády Vojtech Tuka. Do nebezpečnej hry sa pustil bez toho, aby do rozhodovacieho procesu zapojil prezidenta Jozefa Tisa, snem či zvyšok vlády.

Vtedajší minister hospodárstva Gejza Medrický neskôr spomínal, že Tuka tak horlivo konal preto, „lebo chcel získať a zachovať vysoký kredit v Berlíne.“

Roosevelt: Ignorujte ich

Prezident Tiso vyhlásenie vojny podpísal až niekoľko dní po tom, ako sa oznam o ňom objavil v dennej tlači a vo viacerých svetových médiách.

Keďže USA ani Veľká Británia so Slovenskom neudržiavali diplomatické vzťahy, prezident Franklin D. Roosevelt aj premiér Winston Churchill sa o vojnovom stave s malinkým Slovenskom dozvedeli tiež len z novín.

Komickosť celej situácie dokresľuje fakt, že Spojené štáty vyhlásenie vojny ani len nebrali vážne. Keď sa správa dostala k Rooseveltovi, prikázal vraj ignorovať všetky vyhlásenia vojny „bábkovými vládami Nemecka, slovenskou počnúc a chorvátskou končiac“.

Nezmyselnosť Tukovho rozhodnutia si pritom uvedomovali aj najvyšší predstavitelia Slovenského štátu. Nešlo len o to, že Slovensko so svojimi 50-tisíc vojakmi technicky Spojené štáty ani ohroziť nemohlo.

   

Keď bude treba, tak aj na pltiach

V USA tiež žila početná komunita amerických Slovákov, ktorá ľudákom dlhé roky pomáhala bojovať za autonómiu.

Minister vnútra Alexander Mach preto vyhlásil, že ak by sa Američania rozhodli nejakým spôsobom trestať slovenských vysťahovalcov, Slovensko je pripravené zmobilizovať hoci aj pltníkov z Váhu, Hronu a Dunajca, aby ich bránilo.

Dva a pol roka pred inváziou Spojencov v Normandii tak na Slovensku kolovali vtipy o vylodení Slovákov v USA na zrekvirovaných pltiach.

Faktom zostáva, že slovenská armáda nebola nikdy priamo nasadená do bojov proti západným Spojencom.

Tisov obhajca pred Národným súdom Ernest Žabkay neskôr napísal, že sám „obžalovaný si uvedomoval komickosť tejto skutočnosti, lebo nemohlo dôjsť a ani nedošlo k vojnovým akciám a vyhlásenie vojny sa udialo iba do vetra“.

www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí ondrej61


12.
označiť príspevok

afinabul muž
   16. 2. 2020, 22:25 avatar
1933 sionisti a nacisti?
Súhlasí Kasafran


17.
označiť príspevok

Kasafran
   16. 2. 2020, 22:41 avatar
(12) Afinabul,
nebyť sionistov, nebolo by fašistov, ani nacistov! Avšak kapitál by si aj tak našiel iných sluhov pre realizáciu svoje totálnej nadvlády nielen nad slovanským svetom...


18.
označiť príspevok

Osvietený muž
   16. 2. 2020, 22:48 avatar
Nuž ty náš monitor    

Ukončenie vojny v Juhoslavii ktorá sa šírila balkanom ako rakovina nebola akciou američanov ale akcia aliancie nato prvej od založenia .

Bola to absolutne precízna operácia ktorá nema na svete ekvivalent .

Musíš si to doštudovať mimo zem a veky             

A prečo sa to stalo ???

Nacionalizmus
Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia.

Operácia Deliberate Force (Rozvážna sila) je názov bombardovania Republiky srbskej leteckými silami Organizácie Severoatlantickej zmluvy v auguste až septembri 1995. Tejto operácie sa zúčastnilo osem krajín NATO: Taliansko, Nemecko, Turecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Anglo-francúzsko-holandské sily rýchlej reakcie OSN na hore Igman južne od hlavného mesta Sarajevo takisto bombardovali pozícií bosnianskych Srbov. Intervencia NATO a OSN bola vykonaná kvôli obvineniu, že v júli roku 1995 Vojsko Republiky Srbskej zorganizovalo etnické čistky Srebrenici a Žepi, ktoré boli vyhlásene za bezpečné zóny OSN pod ochranou mierových jednotiek UNPROFOR. Bezprostrednou príčinou tejto akcie bola explózia na sarajevskom trhovisku Markale

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o rozmiestnení mierových síl v BaH pod vedením NATO pod názvom Implementačné sily.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Našťastie neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by sme mali byť všetci rovnakí.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(94 148 bytes in 0,295 seconds)